5. Vytvorte priestor
Pokiaľ dieťa chce rozhovor, vždy mu má byť poskytnutý pokojný a nerušený priestor. Mali by sme sa vyhnúť odosielaniu dieťaťa niekomu inému na rozhovor - psychológovi, triednemu učiteľovi... Dieťa si vybralo nás a treba to s úctou rešpektovať.
6. Pýtajte sa na kamarátov
Rozhovory majú byť zamerané predovšetkým na kamarátov dieťaťa, ktoré zažíva násilie. Deti sa oveľa častejšie zdôveria svojmu vrstovníkovi než dospelému.
7. Buďte otvorení
Deti treba povzbudzovať vo vyjadrovaní emócií a toho, ako sa cítia, čo im prekáža, čo majú rady, čo nemajú rady, ako trávia čas a pod. Pokiaľ sa dieťa naučí, že pri dospelom môže otvorene hovoriť o akejkoľvek téme a že žiadna téma nie je tabu, naučí sa, že môže hovoriť aj o domácom násilí.
8. Viac počúvajte, menej hovorte
Neustále dávajme dieťaťu najavo, že nás zaujíma všetko, čo nám práve vraví, môžeme si pomôcť aj jednoduchou frázou „povedz mi o tom viac“. Pozorne ho vnímajme. Pamätajme na slová prof. Křivohlavého: Povídej - naslouchám.
Tieto pravidlá deti naučte
- Keď hovoríš „nie“, znamená to „nie“.
- Povedz niekomu, že potrebuješ pomoc.
- Urobíš dobre, keď povieš niekomu o tajomstvách, ktoré ti nepripadajú v poriadku.
- Tvoje telo patrí tebe.
- Intímne časti tela sú obzvlášť chránené.
