V tejto oblasti sa často stáva, že deti vedia viac, než povedia. Či už o sebe, alebo o kamarátoch. Ako viesť takýto rozhovor s malým človekom?
Hlavne s deťmi hovorte o tom, čo sa deje. „V prípade, že budete mlčať, dieťa sa naučí, že sa o tom, čo sa doma deje, nehovorí,“ vysvetľuje psychologička Wiktoria Fiurášek z online poradne MOJRA. Často sa stáva, že pokiaľ sa deti nezačnú pýtať, dospelí o tom vôbec nehovoria, a to je chyba.
„Ticho v takýchto prípadoch nelieči!“ varuje psychologička. Deti sú si vedomé toho, čo sa deje, aj keď napríklad nie sú priamo svedkami. Vysvetlite deťom, že je zlé niekoho biť a používať násilie na to, aby sme niečo dosiahli. Načúvajte dieťaťu, nie vždy všetko musí povedať slovami, pozorujte, ako sa správa a ako reaguje.
Je v poriadku nemať odpoveď
Marek Madro, IPčko
Povedzte svojmu dieťaťu, že sa s ním chcete porozprávať práve preto, že vám na ňom záleží, že tam chcete byť preň, že chcete vedieť, čo prežíva a potrebuje, a hlavne, že ho budete počúvať a môže vám povedať čokoľvek. Dieťa hovorí to, čo vidí a vníma svojou detskou optikou, preto vnímanie situácie môže byť dokreslené, doplnené jeho predstavami a myšlienkami. Je tu predpoklad, že nevníma skutočnosť úplne takú, aká je. Oceňte ho za to, čo vám hovorí, že sa otvára a je k vám úprimné. A niekedy je v poriadku nemať odpovede na otázky vášho dieťaťa, povedzte mu úplne otvorene, že na to teraz odpoveď nemáte, ale keď ju mať budete, poviete ju, pretože vnímate, že je preň dôležitá. Dieťa citlivo vníma váš hlas aj neverbálne prejavy. Pokojný hlas mu bude dávať istotu.
