Deti hovoria aj neverbálne
Wiktoria Fiurášek, online poradňa MOJRA
Buďte obozretní, ak vnímate, že dieťa je nejakým spôsobom zranené, obzvlášť na netypických miestach ako brucho alebo koža za ušami – môže ísť o domáce násilie. Deti môžu mať problémy so sebapoškodzovaním a spánkom. Bývajú vystrašené, pasívne vo vzťahoch, môžu sa správať zvláštne, napríklad sa objaví správanie nezodpovedajúce veku dieťaťa.
Nechajte dieťa viesť rozhovor
Lukáš Vaško, psychológ pre dorast a dospelých
1. Zadefinujte normy
Dieťa by malo vedieť, čo je ešte normálne správanie iného človeka a čo už je za hranicou, prípadne sa jej dotýka. Deti, ktoré svojich rodičov milujú (rodičia násilníci nie sú výnimkou), často aj mnohé prvky násilia považujú za úplný štandard.
2. Nespochybňujte
Dieťa by od začiatku rozhovoru malo byť plne rešpektované a každé jeho slovo je potrebné brať ako plnohodnotnú výpoveď, ktorú si až následne môžeme overovať. Dieťa nikdy nesmie pocítiť, že mu nedôverujeme alebo máme čo i len náznak pochybnosti o tom, čo sa stalo.
3. Sledujte správanie
Počas akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom musíme byť všímaví a pozorní k náhlym zmenám v správaní, obliekaní, reči, vo výslovnosti dieťaťa. Akákoľvek náhla zmena môže signalizovať potenciálne ohrozenie.
4. Dbajte na prevenciu
Základom je, samozrejme, včasná prevencia, kde sa deti oboznámia s tým, čo si dospelý, ale aj iné dieťa môže či nemôže dovoliť. Bohužiaľ, veľa detí ani netuší, že je násilie na nich páchané.
