Vaším veľkým rivalom je Čech Karlos Vémola prezývaný Terminátor. Okrem toho, že sa v médiách často prezentuje svojím dramatickým vzťahom s partnerkou Lelou Ceterovou, vášne vzbudzuje aj jeho životný štýl - vo vile chová krokodíly, miluje luxus. Čo je vlastne Karlos Vémola zač?
To, čo ste spomínali, je len jeho sebaprezentácia. Predtým, ako sme mali nastúpiť vo vzájomnom súboji, celý rok sa do mňa navážal. Vykrikoval, ako ma dobije a že všetci vedia, že on je najlepší. Nakoniec som vyhral ja. Som človek, ktorý sa nedokáže na nikoho len tak hnevať a vnímal som to tak, že to robil preto, lebo to je jeho práca a chcel sa predať. Neviem, aký je otec a partner, ale v súkromnom živote máme dobrý vzťah. Keď sa stretneme, vždy si podáme ruku a pokecáme. Nie je medzi nami nenávisť, máme pozitívny vzťah.
Ako prežíva chvíle napätia, keď ste v ringu, vaša manželka Natália? Nemá strach alebo si už zvykla?
Moja žena Natália to prežíva ťažko, takisto aj moji rodičia. V čase, keď sme sa s manželkou spoznali, robil som už bojový šport a odvtedy stále stojí pri mne, je mi oporou a to je najdôležitejšie. Je pochopiteľné, že to blízkym nerobí dobre, keď vidia, ako dostanem úder do hlavy. Veľmi ťažké obdobie pre nás bolo počas mojej prípravy na zápas s Karlosom Vémolom. Natálka bola tehotná a vtedy som si najviac uvedomil, akú silnú ženu mám pri sebe. Počas zápasu radšej zostala v aréne na chodbe a na ušiach mala slúchadlá. Bola už v ôsmom mesiaci.
Pred zápasom si s protivníkom vždy vymeníte intenzívny drsný pohľad, z ktorého lietajú iskry. Súčasne obaja pôsobíte akoby v tranze. Na čo v tej chvíli myslíte? Čo prežívate?
Potrebujem sa pozerať súperovi do očí a predstavujem si zápas. Tým, že som nekonfliktný typ a aj keď robím tento šport, nikdy som sa nebil na ulici a nemal som žiadny konflikt. Avšak bitku v klietke beriem ako svoju robotu. Dokážem sa tam premeniť a legálne človeku ublížiť. V tom čase mám za sebou tvrdú prípravu a drinu, ktorú ľudia nevidia. Štyri mesiace som sa pripravoval, nevidel poriadne svoju rodinu, jedol som jedlá, ktoré nemilujem, nespím, som dobitý a krvavý... Toto všetko musím v tej klietke zúročiť. Aby to malo vôbec zmysel, dám do toho všetko a nechám tam celý život.
Herec Juraj Kukura mi v minulosti v rozhovore povedal, že prihlásil svojho syna na džudo a karate aj preto, lebo z detí, ktoré si prešli bojovým športom, nikdy nie sú bitkári. Môžete to potvrdiť?
Keď rodičia prihlásia svoje dieťa na bojový šport, nemusia sa báť, že sa bude biť v škole. Na tréningoch sa naučí pokore, úcte, rešpektu aj všetkému, čo potrebuje do života. Keď som bol ako dieťa na tréningu zlý, dostal som od trénera „lípance“ a vedel som, že som si to zaslúžil. Bola taká doba a to ma zocelilo. Teraz si viem predstaviť aj to, že potrestám na tréningu dieťa a rodič ma za to udá. Na druhej strane, v našej škole Spartakus Fight Gym máme deti, ktoré k nám chodia za odmenu - musia poslúchať v škole, dobre sa učiť a doma sekať dobrotu. Ak započujem, že sa niekde na ulici pobili alebo niekoho udreli, okamžite budú vylúčení. Hovorievam im: „Ak chceš byť frajer, musíš byť frajer tam, kde treba! Vybavím ti zápas v ringu a môžeš sa tam ukázať, ale nie na diskotéke...“
