Prvostupňový sudca ho poslal za mreže na štyri roky, Krajský súd mu napokon trest zmiernil na dva roky, v hre je však stále aj udelenie milosti prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Tínedžer, ktorý veľkú časť života musel prežívať v neustálom strachu, prezradil v rozhovore pre Denník N, aké bolo jeho detstvo, čo sa mu naveky vryje do pamäti, a aj to, kto ho v najťažších chvíľach podržal.
Prezidentka Zuzana Čaputová nariadila odklad trestu pre mladíka, kým sa rozhodne o žiadosti o milosť. David (19) tak mohol vianočné sviatky stráviť s rodinou. „Naozaj som čakal, že to budú asi jedny z najbolestnejších Vianoc. Nevedel som si predstaviť, že budem bez rodiny. Ja síce tieto sviatky veľmi nemusím, ale to aj preto, že som nikdy nezažil skutočné Vianoce,“ prezrádza bolestne David na začiatku rozhovoru, ktorý poskytol Denníku N.
Život s otcom-tyranom zanechal na chlapcovej duši ťažké jazvy. Podľa jeho slov prvýkrát od neho dostal bitku, keď mal približne 5-6 rokov. Vtedy žili s otcovými rodičmi. „Akurát sme čerstvo vymaľovali. Mal som taký kufrík so všetkými možnými farbami, temperovými, vodovými, ceruzkami a spravil som na tú čerstvo vymaľovanú stenu ani nie čiaru, ale čiarku. Keď sa otec vrátil z krčmy, tak v tom amoku, ako mu to babka povedala, ma tak zbil, že som sa až pocikal,“ vraví.
Bál sa, že sa preberie
Jednoduché to nemal ani za bránami svojho domova. „Deti v škole sa mi smiali, že som krčmové dieťa. Keď som chcel byť s otcom, musel som ísť za ním do krčmy. Aj šesť hodín som tam niekedy sedel s ním,“ opisuje neľahké chvíle David, podľa ktorého emócie pre otca nejestvovali.
„S iným takým tvrdým človekom som sa ešte nestretol,“ hovorí tínedžer, ktorý sa veľakrát bál, že ho vlastný otec zabije: „Asi najhoršia spomienka je, keď po mne letel kuchynský nôž. Zachránila ma malá plastová tyčka zo sieťových dverí, ktoré sme mali, aby sa dalo v lete vetrať.“ Na deň, ktorý mu otočil život o 180 stupňov, sa však rovnako zabudnúť nedá - otca, ktorý ich roky týral, totiž ako sedemnásťročný zabil v spánku.
Znalec, ktorý chlapca po vražde skúmal, vydal jednoznačné stanovisko. „Povedal, že ak sa vo vás sedemnásť rokov niečo kopí, tak to raz musí prasknúť. Záleží len na forme. Jednoducho, vtedy to prasklo,“ vysvetľuje smutne David, ktorý otca najskôr trikrát udrel kladivom po hlave a potom ho ešte aj dobodal. „Viem, že teraz spätne by nikomu nenapadlo, že po tých úderoch by sa mohol ešte prebrať. Ja som sa toho však strašne bál. Videl som, ako keby sa mu otvorili oči. Sú to pre mňa nočné mory, ktoré ma stále prenasledujú,“ hovorí o najdesivejších momentoch.
Strach z väzenia nemá
Na to, čo sa stalo, myslí každý deň. „Je to najsilnejší impulz v mojom živote. Teraz to už však prežívam akosi menej. Som s tým nejako zmierený. Musím prijať, že sa to stalo. Ak to neprijmem, tak sa z toho zbláznim. Musím rovnako prijať aj to, že ma čosi čaká. Strach z väzenia nemám. My sme si s mamou už svojím väzením prešli,“ prezrádza s tým, že mama si dodnes vyčíta to, čo sa stalo. „Berie to tak, že kvôli nej som stratil budúcnosť. Ja jej vysvetľujem, že okrem nej som nikdy nikoho iného nemal. To, že som ju ochraňoval a akoby vykúpil, tak som vykúpil aj seba. Nikdy som jej to nevyčítal,“ vraví tínedžer. Veľkou oporou mu je rodina jeho priateľky, u ktorej sa cíti ako doma. „Zobrali ma takého, aký som. Aj po tej vražde. Bez nich by som už fakt ostal sám,“ dodáva s vďačnosťou v hlase. „Rozhodnutie v tomto prípade zatiaľ nepadlo. Čakáme na všetky potrebné podklady," uviedol k žiadosti o milosť hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Dostane milosť?
JUDr. Róbert Bános:
Udeliť milosť môže len prezident, pričom pri posudzovaní, či žiadosti o milosť vyhovie, zohľadňuje tak právne aspekty daného prípadu, ako aj prípadnú ťažkú ľudskú, sociálnu a finančnú situáciu odsúdeného, či jeho rodiny, skutočnosti, za akých k spáchaniu trestného činu došlo, osobu páchateľa, aký viedol páchateľ život pred i po spáchaní trestného činu, či možno konštatovať, že výkon trestu odňatia slobody sa javí v danom prípade neúčelný.
Závisí teda od prezidentky, ako jednotlivé uvedené aspekty vzájomne vyhodnotí, a či bude považovať výkon trestu odsúdeného za neadekvátny a udelí milosť, alebo, naopak, bude mať za to, že je nevyhnutné, možno i za účelom prevencie v spoločnosti a odhovorenia ostatných spoluobčanov od obdobného riešenia rodinných problémov, aby bol nariadený trest vykonaný.
