Okrem Babylonskej veže v tomto technicky vyspelom meste mali stáť aj Semiramidine visuté záhrady, ktoré sa dostali až do zoznamu Siedmich divov starovekého sveta. Napriek tomu, že sme sa o nich učili už v základnej škole, dodnes sa s istotou nevie, či naozaj existovali...
Ak vôbec netušíte, ako visuté záhrady vyzerali, predstavte si ohromujúcu konštrukciu, ktorá aj vo vyprahnutom púštnom prostredí dokázala vytvoriť chladivú oázu plnú zelene. Podľa antických textov to bol palác s komplikovanými viacúrovňovými terasami, z ktorých vyrastala bohatá vegetácia. Keď sa na ne človek pozeral zospodu, vyzeralo to, akoby sa niektoré rastliny len tak voľne vznášali vo vzduchu.
Architektonický skvost oslnil ľudí natoľko, že záhrady pred vyše 2 000 rokmi zaradil grécky spisovateľ Antipater do zoznamu Siedmich divov sveta. Ako je však možné, že sa dodnes nenašiel jediný dôkaz, ktorý by ich existenciu potvrdil? Hľadajú archeológovia na zlom mieste, alebo sú záhrady iba výmyslom šikovných majstrov pera?
Oáza zelene
Po prvý raz boli záhrady opísané babylonským spisovateľom Berossusom, ktorý žil v 4. storočí pred Kristom. Vo svojej knihe Babyloniaca ospevoval záhrady, ktoré dal postaviť babylonský kráľ Nebuchadnezzar II. (634 - 562 pr. Kr.) pre svoju ženu Amyitis. Kráľovná pochádzala z Perzie a keďže jej bolo smutno za zelenou a hornatou vlasťou, manžel jej dal v púštnom Babylone postaviť nevídané záhrady plné zelene. Meno záhrady dostali po legendárnej asýrskej kráľovnej Semiramis.
Ako vlastne záhrady fungovali? Okolo roku 250 pred Kristom grécky mechanik Filón z Byzancie napísal, že visuté záhrady zdobili rastliny pestované na umelých terasách nad úrovňou zeme. Grécky historik Diodorus Siculus opísal, že boli 120 metrov široké a 120 metrov dlhé a ich steny boli vysoké 24 metrov. Nad pivničnými klenbami sa nachádzali terasy, pričom každá bola o päť metrov vyššie, ako tá pod ňou. Na terasách v špeciálnych priečinkoch z pálenej tehly bola niekedy až trojmetrová vrstva hliny, v ktorej sa pestovali figovníky, mandľovníky, vinič, myrta a iné. Dômyselný zavlažovací systém podľa opisov čerpal vodu z rieky Eufrat.
„Výstup na najvyššiu terasu je možný schodiskom... Vedľa tohto schodiska sa nachádzajú skrutky, cez ktoré sa neustále do záhrad vháňa voda z Eufratu. Rieka široká ako jedno štádium (192 m) tečie cez stred mesta a záhrady sú na brehu rieky,“ opísal skvostnú stavbu grécky filozof a historik Strabo.
Vzkriesenie
Kam sa teda úžasné záhrady stratili? Niektorí archeológovia veria, že boli zničené vojnou a eróziou, zatiaľ čo iní sú si istí, že ich zrovnalo so zemou obrovské zemetrasenie. Ako je však možné, že po dlhé stáročia nik nebol schopný priniesť akýkoľvek fyzický dôkaz ich existencie? Mnohé múdre hlavy sveta začali preto vec považovať za uzavretú a Semiramidine visuté záhrady označili za mýtus.
Svetielko nádeje bliklo v roku 1899, keď do dnešného Iraku pricestoval nemecký archeológ Robert Koldewey s jasným cieľom - nájsť Babylon. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a po 19 rokoch Koldewey naozaj starobylé mesto vykopal a svoje objavy opísal v knihe Vzkriesený Babylon. Archeológ bol presvedčený, že našiel aj bájne záhrady. Vykopal totiž zvláštne klenby, aké sa do tých čias v Mezopotámii nenašli. Boli z kameňa a ten bol v mezopotámskom staviteľstve obrovskou zvláštnosťou, v čom Koldeweya utvrdili aj rozlúštené klinopisy starých Babylončanov. Tie tvrdili, že kameň sa použil iba na dvoch stavbách v celom Babylone - na severných hradbách a na visutých záhradách. Dokonca pri zvláštnej stavbe našiel aj hlbokú studňu, ktorá mala obrovské záhrady zavlažovať. Bol si istý, že našiel stratený div sveta...
Ibaže dnešní moderní archeológovia sú k jeho objavom skeptickí. Argumentujú, že miesto vykopávok bolo príliš vzdialené od rieky. Komplex oblúkových miestností, ktoré Koldewey objavil, je podľa nich s najväčšou pravdepodobnosťou sklad. Dôkazom sú tabule, ktoré sa našli v ruinách. Je na nich klinovým písmom napísaný zoznam dodávok a vývozov.
Sú v Ninive?
V roku 2013 odborníčka na antické a blízkovýchodné jazyky Stephanie Dalley z Univerzity v Oxforde vydala knihu, kde po 20-ročnom výskume s istotou tvrdí, že archeológovia hľadali zvyšky záhrad na zlom mieste. Nenachádzali sa podľa nej v Babylone, ale o 500 kilometrov severnejšie v meste Ninive, ktoré sa nazývalo Nový Babylon. Práve toto pomenovanie mohlo byť po celé tie roky mätúce. Dalley si už pred rokmi všimla, že na bájnej legende o záhradách niečo nehrá. Keď v Britskom múzeu narazila na zvláštny nápis zo 7. storočia pred naším letopočtom, podrobne ho preskúmala a zistila, že ho niekto pred viac ako sto rokmi zle preložil.
Text napísaný klinovým písmom hovoril o záhradách postavených v meste Ninive, ktoré boli „divom pre všetkých ľudí“. „Trvalo roky nájsť dôkazy, ktoré by jasne ukázali, že záhrady a systém akvaduktov a kanálov postavili v Ninive,“ uviedla vedkyňa pre britský denník The Independent. „Moje presvedčenie, že sú v Ninive, je neochvejné.“
Vojna a výskum
Nech už sú záhrady pochované v Babylone alebo v Ninive, otázkou zostáva, či sa niekedy svet dozvie pravdu. Irak sa totiž posledné storočie zmietal v rôznych vojnových konfliktoch a škody, ktoré utrpel, sú obrovské. Archeologické práce boli buď úplne zastavené, alebo obmedzené. „Bohužiaľ, nemyslím si, že sa záhrady nájdu ešte počas môjho života,“ narážala na sťaženú situáciu pre archeologické výskumy Stephanie Dalley. Na objasnenie záhady technického zázraku, ktorý po stáročia fascinuje ľudí, si ešte budeme musieť počkať. Zatiaľ Semiramidine visuté záhrady naďalej zostanú najmenej preskúmaným pôvodným divom sveta.
7 divov sveta
Sedem divov antického sveta je zoznam monumentov zostavený pre antických cestovateľov. Obsahoval obdivuhodné pamiatky, ktoré nemohli po svojich cestách obísť. Zoznam sa vytváral postupne, finálna verzia však pochádza z pera gréckeho spisovateľa Antipatra z 3. storočia pred naším letopočtom. Jediný div z tohto zoznamu, ktorý ešte stále stojí, sú pyramídy v Gize. Verí sa, že všetky ostatné zničilo zemetrasenie alebo požiar.
1. Pyramídy v Gize
2. Semiramidine visuté záhrady
3. Artemidin chrám v Efeze
4. Diova socha v Olimpii
5. Mauzóleum v Halikarnasse
6. Alexandrijský maják
7. Rodoský kolos
