Bakalársky titul je pre drvivú väčšinu vysokoškolákov na Slovensku len tranzitným a nie konečným stupňom kvalifikácie. Podiel magistrov a inžinierov v demografickom ročníku (23 – 28 rokov) prekračuje 35 percent. V priemere krajín OECD (27 sledovaných) tvorí pritom len 15 percent a v priemere krajín EÚ (22 sledovaných) 17 percent.
Nad úroveň 20 percent sa podiel absolventov druhého stupňa štúdia (magisterského, inžinierskeho) medzi všetkými sledovanými vyspelými krajinami OECD a EÚ dostáva iba v piatich krajinách, a to vo Fínsku, v Dánsku, na Islande a v Českej republike. Do tejto skupiny patrí i Slovensko, vedie však rebríček v danej štatistike s viac ako desaťpercentným odstupom bez započítania slovenských absolventov vysokých škôl v zahraničí.
Strategické zmeny vo vysokom školstve, ktoré sú aktuálne predmetom odbornej aj širokej verejnej diskusie, by mali podľa CEM popísanú situáciu intenzívnejšie reflektovať. Slovenské vysoké školstvo sa touto charakteristikou vyčleňuje z trendov vo vyspelých krajinách v priestore EHEA (European Higher Education Area). "Dosahy sú, samozrejme, v rovine devalvácie hodnoty diplomov absolventov na pracovnom trhu a tiež v rovine účelnosti využitia vynaložených prostriedkov na vysoké školstvo," dodáva CEM.
Príčiny vzniknutého stavu je potrebné podľa CEM hľadať v legislatívnom a finančnom rámci riadenia vysokého školstva, rovnako ako v systéme riadenia kvality, vrátane akreditačných procesov. Problémom je absencia motivačných faktorov k zmene ako na strane vysokých škôl, tak aj pracovného trhu, ktorý nie je pripravený bakalárov so súčasným kvalifikačným profilom vo väčších počtoch prijímať.
