Mamička Paddiniek, ako sa vtedy nazývali, však 16. októbra zomrela vo svojom dome v Beauly. Jej vynález, ktorý stál 5 pencí, si dala patentovať, keď jej výroba stúpla na 600 kusov týždenne, ju bude mamám po celom svete pripomínať naďalej. S narodením tretieho syna Nigela (69) si povedala, že už odmieta prať ušpinené plienky.
„Strávila som veľa času sedením za šijacím strojom. Každý, kto ich videl, ma prosil: Valerie, urobíš aj mne? Každý chcel skončiť s praním. Ale dnes vidím, že chcú ženy znova prať - prajem im veľa šťastia,“ povedala Valerie v rozhovore pre britskú televíziu BBC v roku 2015 o svojom biznise, ktorý jej prekvital až dovtedy, keď sa na trhu objavila v 60. rokoch americká značka Pampers.
Vývoj prebaľovacích potrieb
Látkové plienky
Mamičky trávili veľa času ich praním, navyše hrozilo nebezpečenstvo úrazu s ostrými uzatváracími špendlíkmi, ktorými sa upevňovali. U nás sa používali látkové plienky a vrchné prebaľovacie nohavičky.
Jednorazové (1948)
Škótka Valerie Hunter Gordon začala vyrábať plienky na jedno použitie. Prvé šila z vreckoviek, na ktoré pripevnila nylón a do toho vopchala vatu. Pri práci jej neskôr pomáhal manžel Pat, s ktorým spustili značku Paddi.
Americké Pampers (1961)
Technológ Victor Mills začal výrobok testovať v roku 1956na svojich vnúčatách. Boli ťažké a objemné. Pozostávali z buničiny s hornou vrstvou z hodvábu a polyetylénovou spodnou vrstvou. Predávať sa začali v roku 1961.
Návrat k praniu
S príchodom bio životného štýlu sa veľká časť mamičiek vracia k látkovým plienkam, ktoré musia po vykonaní potreby dieťatka prať. Existuje niekoľko stoviek dizajnov a materiálov. Chvália si ich aj z ekonomického hľadiska.
