Filozofi z Cambridgeskej univerzity veria, že muži a ženy nerobia v domácnosti rovnakú mieru prác hlavne preto, že odlišne vnímajú to, čo je neporiadok. A môže za to výchova.
Podľa ich teórie affordance ženy vidia v hromade riadu a omrvinkách na linke prácu, zatiaľ čo muži len neporiadok, ktorý nemusia nutne sami odstrániť. Tomuto odlišnému vnímaniu sa obe pohlavia učia od detstva. A na vine sú hlavne ženy, ktoré ako matky programujú synov a dcéry na to, že upratovanie je hlavne ženskou prácou.
Ženám je vštepované nutkanie upratovať, keď vidia neporiadok, zatiaľ čo mužom toto nutkanie vštepuje len veľmi málo matiek. Teória affordance sa vzťahuje na možnosť akcie u každého daného predmetu v našom prostredí. Každý si pritom buduje význam pre tento vzťah zvlášť. Niekto vidí v lúke miesto, kde rastú kvety a lietajú motýle, iný to vníma ako plochu, po ktorej môže behať a na ktorej môže športovať. A rovnaké je to pri domácich prácach. Niekto vidí v špinavej podlahe potrebu upratať ju, niekto ju vníma ako neporiadok, ktorý uprace niekto iný.
