Veľa sa v poslednom čase v súvislosti s náhlymi úmrtiami športovcov hovorí o zápale srdcového svalu...
Pozrite sa, každý zápal v tele, či už je to sval na ruke, na nohe, sa hojí menejcenným tkanivom – tzv. fibrózou, kde prebieha premena buniek. Aj pri zápale srdcového svalu sa zapálená časť hojí fibrózou. Odtiaľ idú patologické vzruchy, z toho môže vzniknúť fibrilácia, kolaps a tiež môže dôjsť k úmrtiu.
Aké sú príznaky možného kolapsu? Kedy by mal športovec spozornieť, že niečo nie je v poriadku?
Správna otázka, žiaľ, preto sa hovorí o náhlych úmrtiach, že drvivá väčšina týchto pacientov nemá žiadne subjektívne príznaky, ktoré by naznačovali konkrétnu chorobu. O príznakoch môžem hovoriť len všeobecne – v prvom rade, keď cíti zvýšenú únavu, bolesti v nohách, bolesti hlavy, zvýšený tlak, pulz... Mohol by som vymenovať ďalšie a ďalšie, takže to zhrniem takto – ide o akýkoľvek odklon od bežného zdravotného stavu.
Keď som bol šéflekárom futbalového klubu v Slovane, tvrdil som, že každý športovec, a nielen ten, ktorý robí vrcholový šport, by mal absolvovať tri základné vyšetrenia. Po prvé záťažové EKG (pokojové EKG ešte nemusí ukázať nič), po druhé Holterov monitoring (24-hodinové snímanie pulzu, ak má niekto vyšší tlak, tak aj snímanie tlaku), a po tretie echokardiografické vyšetrenie srdca. Keby sa tieto vyšetrenia urobili, dalo by sa predísť 90 % až 95 % prípadom náhleho úmrtia, pretože by sa odhalil chorobný proces.
Je však asi trochu nezvyčajné, aby bežný človek, ktorý športuje pre radosť, prišiel za svojím lekárom prvého kontaktu so žiadosťou o takéto vyšetrenie. Najmä ak vieme, ako dlho čakajú na vyšetrenie už reálne chorí ľudia. Na koho sa má človek obrátiť, ak si chce dať urobiť záťažové EKG?
To je otázka pre ministrov zdravotníctva. Rád by som podporil transformáciu nemocníc, o ktorú sa usilujem už dvadsať rokov. Riešil som to s niekoľkými ministrami a s nadšením som si z úst ministra Lengvarského vypočul, že sa to ide realizovať. Je taký pekný citát: Nemocnica je najdrahší hotel na svete. Treba otvoriť oveľa viac ambulancií a hlavne propagovať v prvom rade kardiologické ambulancie, lebo najviac ľudí zomiera na srdcovo-cievne ochorenia. Je to viac ako 50 %. Pre porovnanie, na onkologické ochorenia je to o polovicu menej.
