Podľa medializovaných informácií mal byť príčinou kolapsu infarkt. Počas 10. ročníka pretekov Donovalský drapák po absolvovaní 22-kilometrovej trate na bicykli v cieli skolaboval a zomrel 47-ročný športovec Dušan. S uznávaným kardiochirurgom Viliamom Fischerom (83) sme sa zhovárali o tom, čo môže byť príčinou kolapsov športovo zdatných ľudí.
Čoraz častejšie kolabujú pri športovej záťaži ľudia v aktívnom veku – a týka sa to vrcholových aj amatérskych športovcov. Čím to je, keď všetci sú trénovaní na záťaž?
Má to niekoľko príčin. Najčastejšie to býva tzv. hypertrofická kardiomyopatia – ochorenie srdca, ktoré sa prejavuje svalovým zhrubnutím pravej a ľavej komory srdca, ktorá cez patologické vzruchy robí problém. Ku kolapsu prichádza najčastejšie pri aktivitách u 20- až 30-ročných, ale nie je to výnimočné ani u starších ľudí. Veľmi často sa stáva, že je zmenená – fibrotická len malá časť srdcovej svaloviny. Bunky sú zmenené a odtiaľ idú patologické prejavy – napríklad chvenie srdca – fibrilácie. U 30- až 40-ročných to býva už aj koronárna choroba.
O čo v takom prípade ide – laicky povedané?
Môže tam byť neštandardný odstup srdcových tepien. Zriedkavý je esovitý priebeh srdcových tepien alebo srdcové tepny sú hlbšie vo svalovine srdca. Keď potom dôjde k svalovým sťahom (systola a diastola), vtedy môže prísť k nedokrveniu srdcového svalu. Pritom opakujem – koronárne tepny môžu byť zdravé. Môže ísť však aj o začiatok chorých srdcových tepien, keď sa začne tepna zužovať. Sú to tvrdé cholesterolové plaky, ktoré môžu pri určitej záťaži prasknúť. Cieva sa zúži, uzatvorí sa, a tým dochádza k infarktu. To sú tie náhle stavy. Náhle úmrtia bývajú aj pri chlopňových chybách.
Môže byť príčinou aj stres?
V literatúre sa opisuje aj stres, pri intenzívnom tréningu alebo zápase v spojení s dehydratáciou, so stratou elektrolytov, zhoršením krvného prietoku. K tomu zvýšená fyzická aktivita pôsobí ako spúšťací mechanizmus. Za určitých okolností aj stres v spojení s týmto všetkým môže spôsobiť náhly kolaps.
