Ako väčšinu tu nájdených pozostatkov ľudí či zvierat, ju však nezahubila mohutná erupcia, možno zahynula už predtým. Informuje o tom talianska agentúra ANSA.
Korytnačka má z veľkej časti zachovalý pancier, nedotknutá je hlava, chvost a jedna z nôh. Čo však archeológov mimoriadne potešilo je, že korytnačka mala v sebe ešte zachovalé vajce. Archeológovia plaza našli pod hlinenou podlahou jedného z domov starovekého mesta. "Vyhrabala si hniezdo, kde by mohla naklásť vajcia, ale nepodarilo sa jej to, čo mohla byť príčina jej smrti," uviedla archeologička Valeria Amorettiová.
Na nečakaný objav vedci narazili, keď v mieste skúmali následky zničujúceho zemetrasenia z roku 62 nášho letopočtu. To zničilo luxusnú rezidenciu zdobenú mozaikami a freskami, ktorú po otrasoch prehltli rozširujúce sa kúpele. Archeológom nie je jasné, prečo pôvodný okázalý dom nebol opravený.
"Prítomnosť korytnačky ako aj opustenie honosného dómu (...) ilustrujú rozsah premien po zemetrasení v roku 62," povedal podľa agentúry Reuters šéf archeologického parku Gabriel Zuchtriegel. "Zrejme nie všetky domy boli obnovené a v meste boli oblasti, dokonca aj tie centrálne, ktoré boli tak málo navštevované, že sa stali útočiskom pre divoké zvieratá," dodal s tým, že rozšírenie kúpeľov ale slúži ako dôkaz, že sa Pompeje so zemetrasením snažili až do svojho zničenia vysporiadať.
Antický prístav Pompeje, ktorý leží neďaleko Neapola, bol zničený pri erupcii sopky Vesuv v roku 79 nášho letopočtu. Spolu s ním boli zasypané popolom či zavalené sopečnou lávou a bahnom tiež rímske mestá Herculaneum, Stabie a Oplontis. Obyvateľov zastihla katastrofa a mnoho z nich potom stuhnutý popol verne zachytil v posledných chvíľach života.
Archeologický park Pompeje, ktorý je tiež pamiatkou UNESCO, je po rímskom Koloseu druhou turistami najnavštevovanejšou pamiatkou v Taliansku.
