Správa na 93 stranách popisuje, ako môžu environmentálne krízy – zmena klímy, nedostatok zdrojov, vymieranie druhov – interagovať s bezpečnostnými krízami a inými hrozbami, ako je pandémia koronavírusu.
Napríklad v Somálsku pretrvávajúce sucho a ďalšie dôsledky meniaceho sa podnebia v kombinácii s chudobou a slabou vládou priviedli ľudí do náručia islamistických teroristických milícií aš-Šabáb. V Strednej Amerike vplyv klimatickej zmeny na úrodu obilia v kombinácii s násilím a korupciou zvýšili prílev migrantov do USA.
"Mnoho odborníkov tvrdí, že sme v kritickom bode: Môžeme nechať environmentálnej kríze voľný priebeh, alebo identifikovať problém hneď a niečo s tým urobiť," povedal riaditeľ SIPRI Dan Smith. "Zlou správou je, že tento mimoriadne dôležitý moment prichádza v čase, keď je medzinárodná politika v hroznom stave," konštatuje Smith. Vzťahy medzi veľmocami sú "toxické a nebezpečné“, populizmus a nacionalizmus sú na vzostupe.
Podľa správy sa v druhom desaťročí 21. storočia počet ozbrojených konfliktov zahŕňajúcich aspoň jeden štát a počet ľudí zabitých v konfliktoch zdvojnásobil, rovnako aj počet utečencov a vysídlených ľudí na celom svete. Po rokoch poklesu počet operačných jadrových hlavíc v roku 2020 opäť vzrástol. V minulom roku dosiahli globálne vojenské výdavky vrchol viac ako dva bilióny dolárov.
