Vaša sestra prišla na svet počas druhej svetovej vojny, vy ste sa narodili do povojnového obdobia. Ako vás a vašu rodinu v tom čase, ale i neskôr na životnej ceste ovplyvnila táto negatívna skúsenosť?
Až ako dospelá som si uvedomila fakt, že som sa nemusela narodiť. Nemci chceli odvliecť moju matku, otec bol v SNP a za komunistov nás kontrolovali, či máme vianočný stromček, či chodíme do kostola, akou rečou doma rozprávame... Pamätám si pánov v kožených kabátoch a rádiovkách, ako vyhadzovali knihy z otcovej knižnice... Jeden veľký rozdiel však politická situácia medzi nami spôsobila. Kým moja sestra nemohla ísť študovať svoju milovanú angličtinu a „musela“ ísť na VŠMU alebo ísť pracovať do PLETY, ja som v polovici 60. rokov bola pri prijímačkách na univerzitu už len číslo a mohla som študovať bez ohľadu na to, že moji rodičia neboli robotníci, ale učitelia.
Pamätáte si z detstva nejaký zážitok, aký darček vám obom urobil najväčšiu radosť?
Každá z nás dostávala svoje darčeky. Väčšinou boli pod stromčekom knihy a ja som raz dostala krásnu bábiku s ružovým kabátikom - volala sa Evelína. Nikdy na ňu nezabudnem. Moja sestra asi mala tiež nejakú, ale ja som sa s ňou nikdy nehrala. Moja bola Evelína.
Obe ste našli celoživotného partnera a naplnený vzťah až v druhom manželstve. Vy po boku Milana Lasicu († 81), Milka v manželstve s kostýmovým výtvarníkom Milanom Čorbom († 72). Ako by ste definovali ich partnerstvo? Bol to, ako sa hovorí, súzvuk dvoch duší?
Poznala som Milana Čorbu dávno predtým, než začal žiť s mojou sestrou, a potom dokonca bývali skoro dva roky u mňa na Klemensovej, lebo nemali kde byť. Neprekvapilo ma, že sa dali dohromady, lebo boli kamarátmi a vždy si dlho šepkali a smiali sa spolu. Milan Čorba bol ako mladší mimoriadne veselý chlapík. Aj doma, čo som svojej sestre trochu závidela. Milan Lasica bol uznávanejší „veselý chlapík“ na javisku a v spoločnosti, ale doma bol skôr mlčanlivý. Aj keď sa pozeral na futbal v televízii, nesedel ako Čorba v tričku a obkrútený šálom Chelsea, ale chladnokrvne registroval pohyb lopty, hoci mne sa zdalo, že hráčov ani veľmi nevníma. Pozeranie futbalu mu dávalo priestor, aby bol sám vo svojom svete. Čorba vyskakoval, všetko komentoval a rozčuľoval sa, skrátka, bolo ho počuť a v ich dome bolo hlučno. V našom byte bolo ticho...
