A hoci žene sa nepatrí poukazovať na vek, v tomto príde priam ukážkovo platí fráza, že vek je skutočne len číslo. O detstve po boku svojej staršej sestry Milky, ale aj o zásadných životných okamihoch porozprávala pre Nový Čas Nedeľa Magda Vášáryová (73).
Akú príchuť majú vaše spomienky na detstvo so sestrou Milkou? Sú nejaké konkrétne momenty, ku ktorým sa opätovne vo vzájomných rozhovoroch rady vraciate?
Vekový rozdiel medzi nami spôsobil, že moja sestra už chodila do školy, keď som ju začala vnímať. Ja som vyrastala s našou tetou Ankou, ktorá sa o mňa starala a zároveň varila a upratovala. Až keď som vedela poriadne chodiť, dostala ma na starosť sestra. Nevládala som tak utekať ako ona a jej kamarátky, a tak, aby som im neprekážala, vysadili ma na tujový plot, odkiaľ som nemohla zliezť a mali odo mňa pokoj. A ja som si tam sedela a okolo mňa poletovali vtáčiky. Dokonca sa mi zdá, že ma tam niekedy aj zabudli.
Dáme sa nepatrí poukazovať na vek, ale v prípade Milky ide o úctyhodné okrúhle životné jubileum. Brávala si vás ako staršia sestra v detstve „pod patronát“, bola vašou radkyňou alebo bútľavou vŕbou? Ako by ste definovali váš sesterský vzťah?
Keď som mala jedenásť, moja sestra odišla študovať do Bratislavy. Jediné, čo si pamätám z čias, keď sa vracala domov, bolo nariekanie, že nechce byť herečkou. Ale na inú školu sa nemohla kvôli kádrovému profilu dostať. Nezostávalo jej teda nič iné, len zostať na VŠMU. To sa zmenilo, keď začala filmovať. Na Vianoce doniesla vždy rozkvitnutý orgován a mne pripadala ako Maruška z rozprávky O dvanástich mesiačikoch. Žila vo veľkom meste, kde kvitli v zime orgovány. Nemali sme spoločné priateľky a tým pádom ani spoločné problémy. Začali sme spolu bývať až vtedy, keď som sa s rodičmi presťahovala do Bratislavy, ale to som mala už sedemnásť a filmovala som v Česku, doma som bola málo.
