Zbierka luskáčikov
Keď som bola malé dievčatko, tak sme na stromčeku mali zopár maličkých luskáčikov. Práve tieto postavičky mi pripomínajú detstvo, keď sme boli všetci spolu doma, hrávali sme si na gitare a spievali. Akonáhle som sa odsťahovala, maminka mi dala do krabice na pamiatku dva luskáčiky. Dnes už síce nemajú nohy, ale stále nejako držia. K tomuto rodinnému klenotu si každý rok dokupujem nový luskáčik, ktorého si pekne označím, aby som si pamätala rok, keď som ho kúpila.
Dnes už ma aj moje deti upozorňujú, ak nejaký vidia v obchode, nech sa idem pozrieť, či si ho nechcem kúpiť. Verím, že nám vždy prinesie takú pohodičku do nášho rodinného kruhu. Jednoducho to ku mne patrí a mám ich všade. Na jeseň ich vždy povyťahujem a čakám, kedy nastane tá čarovná atmosféra, ktorú doma všetci milujeme. Mám napríklad luskáčiky hudobníka či kuchára, ktorí mi navodzujú dobrú náladu. Vždy, keď sa na ne pozriem, mám pocit, že svet je rozprávkovejší.
Knihy
Čo sa týka kníh, ak by som mohla, tak sa každý deň aspoň na dve hodiny niekam zavriem, zababuším sa do deky, sadnem si do pohodlného kresla a budem si čítať. Milujem knihy, ktoré mi niečo odovzdajú, namotivujú ma, inšpirujú a posunú vpred. Keď si prečítam len zopár strán, hoc aj niekde v strede, a niečo mi to dá, napríklad nejakú zaujímavú myšlienku. Čítam si často psychologické knihy, napríklad od Kevina Lemana, sú to úžasné diela.
