Začal sa školský rok. S akými pocitmi sa deti vracajú do lavíc?
Mnohé sa tešia, že konečne uvidia svojich spolužiakov a všetko bude ako kedysi. Nemôžeme však paušalizovať, že lockdown a online výučba boli traumou pre všetky deti, pretože sú aj také, ktorým to vyhovovalo. Ak boli napríklad šikanované, mali zlý kolektív, alebo sú to jednoducho extrémni introverti. Tieto deti sa vo virtuálnom prostredí cítili bezpečnejšie.
Škôlka aj škola dávajú deťom istý systém a režim, o ktorý počas lockdownu či karantény prišli. Čo to spôsobilo?
Karanténne opatrenia a izolácia sú veľmi nepríjemné zážitky. Strata slobody znamená strach, úzkosti, zhoršenú kvalitu života dospelých, ale aj detí, a zmenu denného režimu. A deti potrebujú režim. Ak majú veci následnosť a presné poradie, dáva im to pocit absolútnej istoty. Akékoľvek rozhodenie tohto režimu je pre ne ťažká zmena a prejaví sa v mnohých aspektoch života. Zatvorenie škôl a voľnočasových aktivít vplývalo napríklad na zníženie fyzickej aktivity detí. Prinieslo to viac času stráveného pri počítači, na mobile, rozhodený spánkový režim a v neposlednom rade prišlo aj oslabenie stravovacích návykov. Výsledkom bolo napríklad veľké zvýšenie alebo pokles telesnej hmotnosti.
Ako deťom pomôcť, aby sa im do starých koľají a režimu vracalo ľahšie?
Aby sme im to uľahčili, platí a je prospešné, ak rodičia ku koncu prázdnin začnú deti pripravovať na nástup do školy. To znamená, večierka v rovnakú hodinu a rovnako aj vstávanie. Mali by im dávať aj nejaké povinnosti, aby si opäť zvykli, že je od nich niečo vyžadované, a že si svoje úlohy musia plniť. Rovnako by to malo fungovať aj pri dlhých lockdownoch a karanténach.
Valí sa na nás tretia vlna pandémie, čo ak prinesie ďalší lockdown a zatvorené školy? Nebude to pre deti už úplne mätúce?
Nikto nevie, ako to na jeseň bude vyzerať, ale isté je, že sa musíme pokúsiť znižovať kvalitu života detí čo najmenej. Je veľmi dôležité, a to by si mali uvedomiť aj kompetentní, aby deti chodili do školy a boli čo najmenej izolované. A to nielen kvôli vzdelaniu, ale kvôli ich psychickej pohode. Ak je to už nevyhnutné, karantény a lockdowny by mali byť čo najkratšie. Pretože takéto obmedzenia sa veľmi môžu prejaviť v sociálnej oblasti a ovplyvniť napríklad schopnosť nadväzovania vzťahov či dôvery, čo sú kľúčové danosti pre budúcnosť a život. Okrem toho, socializácia podporuje celkový vývoj myslenia, a teda kognitívny progres. To, či sa socializujeme a máme ako tráviť voľný čas, sa veľmi odráža na schopnosti myslieť a učiť sa.
Ako teda deti pripraviť na to, že hoci teraz chodia do školy a na krúžky, situácia sa môže zmeniť a priniesť opäť nepríjemné obmedzenia?
Dôležité je dať im pocit istoty, dostatok pozornosti, rozprávať sa s nimi o ich obavách a hľadať odpovede, aby sa nebáli hovoriť o svojich pocitoch. Pamätajme, že väčšina detí o svojich trápeniach hovoriť chce, len sa musíme správne pýtať. Akonáhle ich zahriakneme alebo budeme ich problémy bagatelizovať, alebo hovoriť, že ešte niečomu nerozumejú, tak sa stiahnu. Mali by sme ich ubezpečiť, že sa v takejto situácii môžeme cítiť rozrušení, smutní, v obavách. A že plakať je normálne, môže sa nám uľaviť. Pomôcť môže aj to, ak budú v obmedzenej miere spolu napríklad sledovať správy a rodičia deťom vysvetlia, o čom sa tam hovorí a čo sa deje. Nevieme, aká bude tretia vlna, či bude lockdown, ani aká bude zaočkovanosť, ale vieme, že nech sa už vonku deje čokoľvek, ak budú deti cítiť zo strany rodičov, ale aj učiteľov bezpečie, podarí sa im všetko lepšie zvládnuť.
Spomenuli ste učiteľov. Tí sú teraz postavení pred úplne novú a určite ťažkú situáciu. Ako by mali s deťmi teraz komunikovať?
Je to podobné ako pri rodičoch. Ak sa takýmto akceptačným spôsobom budú baviť aj učitelia so žiakmi, veľmi im to pomôže. Je to zároveň aj cesta, ako zamedziť zbytočným konfliktom a vyhroteným situáciám v triede.
