Donedávna ošarpané domčeky sa postupne menia na gýčovité pestrofarebné vilky, ktoré sa páčia rómskym majiteľom. Veľkoleposť a krikľavosť stavby závisí od množstva inancií, ktoré si privezú z Anglicka. Prídu, zrekonštruujú a opäť odchádzajú na zárobky do zahraničia.
„Každý z nich sa snaží opraviť dom čo najkrajšie a najhonosnejšie. Mnohí si dávajú na ploty aj sochy levov či orlov. Každý si vydláždi dvor a zmení fasádu,“ opisuje stavebný ruch v obci starosta Pavloviec nad Uhom Jozef Kočan, ktorého však pestrofarebná zmena vzhľadu dediny teší. Na druhej strane však pripúšťa, že je to aj problém. „Tieto domy lákajú zlodejov. Navyše, niektorí to robia dosť nelogicky. Menia fasádu aj na storočných domoch z nepálenej hliny, ktoré sú na spadnutie,“ posťažoval sa starosta, podľa ktorého si miestni pripravujú domy, aby sa mali kam vrátiť, keď im bude v zahraničí zle.
Obyvatelia, ktorí si domy namaľovali ako lentilky, nie sú veľmi zhovorčiví. „Nie, nie, dajte nám pokoj. Na nás nie je nič zaujímavé,“ vyhlasujú jednohlasne pri každom pokuse o kontakt.
Podľa stavbára Jaroslava Gorasa chcú krikľavosťou farieb ukázať svoju originalitu. „Architekti to označujú za kapitalisticky barok, teda stavebný štýl, ktorý nemá svoju základnú myšlienku,“ dodáva stavbár.
