Štyri promile? Dnes nič mimoriadne
Podľa Eurostatu sme minulý rok pili viac. Potvrdzujú to aj vaše zistenia z praxe? Bol rok 2020 v niečom iný?
- Zaznamenali sme smutný fakt – ľudia, ktorí predtým abstinovali, začali v čase lockdownu znovu piť. Navyše mnohí ďalší, ktorí predtým pili pravidelne v menších množstvách, začali piť vo zvýšenej miere. Čo sa týka liečby v našom centre, počet klientov ostal rovnaký.
Sledujete aj zmenu v správaní?
- Mnohí sa boja liečiť, boja sa ísť do zdravotníckych zariadení. Rozdiel oproti minulosti je aj ten, že tí, ktorí k nám prídu, sú často v ťažších stavoch. Prídu s vyššou hladinou alkoholu v krvi, čiže pijú oveľa intenzívnejšie, najmä tí, ktorí prichádzajú so žiadosťou o liečbu. Začiatok liečby je potom ťažší.
Čo je podľa vás dôvodom tejto zvýšenej konzumácie alkoholu? Strach z pandémie, lockdown, home office?
- Výrazne sa znížili sociálne kontakty, ľudia to začali kompenzovať vyššou spotrebou alkoholu, navyše doma majú menej práce, menšie vypätie. Často je to problém vákua, ktoré im vzniklo – nevedia, dokedy to bude trvať, mnohí nemajú náplň práce a realizácie, majú znížené príjmy.
Ale veľmi často uvádzajú ako príčinu spomínané obmedzené sociálne kontakty. Niektorí, ktorí na to majú, to riešia náhradou cez internet alebo telefonicky, ale ani to im chýbajúce väzby nenahradí. Ani vorkoholikom sa doma nedostáva toľko práce, ako boli zvyknutí, je na nich menej požiadaviek, majú menej objednávok. Zrazu majú priestor.
Počet klientov ostal nezmenený?
- Aj ich pribudlo, aj nepribudlo. V absolútnych číslach máme rovnaké počty ako predtým. Venujeme sa hlavne ambulantnej liečbe. Čo sa týka hospitalizácií, tak tu sledujeme veľký tlak, keďže evidujeme veľa žiadateľov o liečbu. Mnoho psychiatrických oddelení je premenených na COVID-ové, takže sa zredukovali.
Zlé je, že pribudlo ťažkých stavov. Snažíme sa riešiť tieto naliehavé stavy. Bežne k nám prídu ľudia, ktorí majú štyri promile bez toho, aby boli v bezvedomí, prídu po svojich, to znamená, že sa u nich vyvinula silná tolerancia na veľké množstvo alkoholu.
Snažíme sa ich hospitalizovať a potom musíme odsunúť ďalších pacientov-čakateľov, a tým sa výrazne predlžuje čakacia doba pre ostatných. A čím je situácia s COVID-om zložitejšia, tým neskôr prídu títo ľudia do zariadenia a tým častejšie v ťažkých stavoch. Pri iných špecializáciách naprieč celým zdravotníctvom došlo k poklesu pacientov a u nás nie.
Vplýva na nich fakt, že sú doma častokrát sami?
Ak sú doma sami, je to ešte horšie. Ale nemusí to na nich vždy vplývať. Pri abstinujúcich alkoholikoch platí dlhoročná mantra, že ak sú bez zmysluplnej aktivity, je to pre nich ako pre žraloka, keď je v klietke a nehýbe sa, tak zomrie. Abstinujúci alkoholici mimoriadne potrebujú zmysluplný režim, aktivitu. Žiaľ, potvrdzuje sa to práve pri lockdowne. Tí, ktorí nemajú program, zmysel, prácu, tak skôr či neskôr hrozí, že do toho opäť spadnú.
Čo by ste odporučili Slovákom, ktorí práve uvažujú, či sa alkoholizmus netýka aj ich?
- Nepiť, pokiaľ sa dá. Neexistuje dávka alkoholu, ktorá by bola zdraviu prospešná. A vyhľadať pomoc odborníka, psychiatra. Pretože je to život ohrozujúci stav. Sú pri ňom dve riziká - človek sa môže tak opiť, že sa už nezobudí, napríklad vonku zamrzne, čo sa stáva. A abstinenčné stavy pri enormnom pití sú veľmi silné, ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ak nevie, kam má ísť, nech príde k nám do centra.
