Situácia okolo koronavírusu podľa štatistikov nedosiahla takú zlú úroveň, ako sa očakávalo. Pokles ekonomiky tak nebol taký veľký. „Prispela k tomu zvýšená aktivita v poslednom mesiaci druhého štvrťroka v kľúčových odvetviach priemyslu, najmä vo výrobe automobilov a tiež aj v malých podnikoch,“ napísali zo štatistického úradu.
Zároveň pripomínajú, že celková zamestnanosť v tomto období poklesla o 2,6 %. Pracovalo o takmer 40-tisíc ľudí menej. „Vývoj miery zamestnanosti v druhom kvartáli 2020 sa zhodoval s naším očakávaním medziročného poklesu o 2,6 %,“ uviedol analytik Tatra banky Boris Fojtík. Ak ekonomika nezažije ďalší šok pre rozsiahle opatrenia na spomalenie šírenia vírusu COVID-19, pokles zamestnanosti by sa podľa neho mal stabilizovať a koncom tohto roka aj zmierniť.
Podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu je dobrou správou, že zamestnanosť v krajine pod Tatrami, podobne ako aj veľký pokles hospodárskeho výkonu, neutrpela aj vďaka vládnym podporným opatreniam. „Keďže zamestnanosť klesla oveľa menej ako HDP, výrazne tak v našej ekonomike klesla produktivita práce,“ dodal Lehuta.
Analytici sa tiež zhodujú, že to pokojne mohlo byť ešte horšie. „Čísla potvrdili očakávania najväčšieho prepadu slovenského HDP v zaznamenanej histórii, aj keď priemerné očakávanie analytikov (-15,4 %) bolo ešte pochmúrnejšie,“ upozornil Lehuta. „Záver druhého štvrťroka (jún) bol však už v priemysle, exporte i maloobchode lepší. Tieto sektory vykázali už len malé medziročné poklesy a obchodná bilancia prebytok,“ pripomenul analytik Lehuta.
Lepší ako v EÚ
Kým v prvom štvrťroku ešte Slovensko patrilo medzi najviac klesajúce ekonomiky eurozóny aj EÚ, v druhom kvartáli bol už prepad ekonomickej aktivity na Slovensku miernejší ako európsky priemer, zhodnotil Koršňák. „Zdá sa pritom, že miera poklesu európskych ekonomík v druhom štvrťroku pomerne presne kopírovala priebeh pandémie v jednotlivých krajinách a najmä mieru obmedzenia pohybu v jednotlivých krajinách,“ vysvetlil.
Analytici naďalej upozorňujú na riziká pre ekonomiku, ktoré súvisia s ďalším vývojom pandémie nového koronavírusu. „Aj v prípade efektívnej vakcíny, zaočkovanosť populácie nemusí dosahovať potrebné vysoké úrovne a imunita na Covid-19 môže trvať len niekoľko mesiacov. Neistota, výpadky produkcie, či vyššia miera úspor tak môžu ekonomiku trápiť aj naďalej,“ varuje Lehuta. Koršňák predpokladá, že výpadok spôsobený pandémiou sa nepodarí uzavrieť do konca budúceho roka a na úrovne spred vypuknutia pandémie sa slovenská ekonomika pravdepodobne vráti až v úvode roka 2022.
Nižšie mzdy a prepúšťanie
- nízky výkon ekonomiky znamená problém pre zdvíhanie platov
- očakáva sa, že priemerná mzda tento rok stúpne len minimálne
- vláda sa naopak chystá zvýšiť minimálnu mzdu o 40 € na 620 €
- firmy začali s prepúšťaním zamestnancov, keďže nemajú dostatočný obrat
- nezamestnanosť zatiaľ klesla o 2,6 %, odborníci sú zatiaľ optimistickí a neočakávajú výrazný rast
- menšie podniky mali počas pandémie problémy, otázne je či zvládnu ďalšie obmedzenia
Uvidíme, aká silná bude druhá vlna
Jana Glasová, analytička Poštovej banky
- Pokles zamestnanosti bol v druhom štvrťroku o dosť miernejší ako naše očakávania, čiže aj vývoj na trhu práce môžeme hodnotiť čiastočne pozitívne. Dopomohli aj opatrenia na podporu trhu práce, ktoré zabránili výraznejšiemu prepúšťaniu. Ak sa pandémiu podarí dostať pod kontrolu, tak v druhom polroku tohto roka by sa mohla naša ekonomika začať oživovať, a teda aj situácia na trhu práce by sa mohla začať zlepšovať. Konečný vývoj ale bude závisieť od toho, ako sa bude šíriť pandémia, či a ako silno udrie jej druhá vlna.
