V centrách miest sa napríklad vinou betónu môžu chodníky a budovy rozohrievať až na vyše 50 stupňov Celzia, tmavé autá majú dokonca ešte o 20 stupňov viac, až 70. Rozdiely v teplote povrchov najlepšie ukazujú zábery z termokamery, informoval vo štvrtok v článku český spravodajský portál Novinky.cz.
Čím väčšie mesto, tým väčšie teplotné rozdiely, povedal pre web český vedec Jan Horáček z Ústavu fyziky plazmy Akadémie vied. Podľa jeho slov má každé mesto tzv. tepelný ostrov, pretože je v ňom veľa betónu a málo zelene i vody, takže tieto miesta sa ohrievajú o niekoľko stupňov teplejšie než okolitá krajina. "Čím je mesto väčšie, tým je to horšie," upozornil Horáček. Podľa neho situáciu zhoršujú aj častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav.
Vedec portálu Novinky.cz ukázal aj to, ako funguje termokamera. Rozdiel medzi zástavbou v centre a okolitými časťami mesta môže byť i niekoľko stupňov. Horáček meral teplotu termokamerou napríklad na pražskom Masarykovom nádraží, kde je veľa betónu, nedostatok zelene a rušná doprava, preto patrí k najteplejším miestam českej metropoly.
Kamera ukázala, že povrch budov na námestí je rozohriaty na 50 stupňov, pričom bolo len 11.00 h dopoludnia. Teplo sálalo zo všetkých strán. "Keď pôjdem niekam do parku, toto sa nedeje. Je tam tieň, slnečné žiarenie sa odráža od listov stromov a je tam podstatne väčšia vlhkosť, takže teplo sa pohlcuje vo vlhkom vzduchu," vysvetlil Horáček.
Teplotu zvyšujú aj rozpálené autá - ich povrchová teplota sa odlišuje v závislosti od farby, a to dokonca až o 20 stupňov, ak je auto tmavé alebo čierne. Práve farba má na vznik tepelných ostrovov veľký vplyv, preto by v centrách miest pomohlo znížiť teplotu okrem výsadby zelene a rozširovania vodných plôch aj to, keby asfalt ulíc či omietky budov boli svetlé, aby lepšie odrážali slnečné žiarenie. "Musí to byť horizontálna plocha, aby sa žiarenie odrážalo späť do atmosféry," doplnil Horáček.
Prinieslo by to výrazný rozdiel. Podľa vedca už v Los Angeles vypočítali, že keby boli tamojšie asfaltové chodníky svetlé, ušetrila by sa jedna elektráreň na klimatizáciu. Pomohlo by aj vysádzanie zelene na strechách budov.
Znižovať teplotu vo vnútri domov je okrem nočného vetrania možné i odrazovými fóliami na oknách, vodorovnými nadokennými strieškami či listnatými stromami vysádzanými pred oknami domov. Odolné voči vyšším teplotám sú aj lepšie zateplené domy. Horáček veľmi neodporúča klimatizáciu, pretože je energeticky náročná a výrazne prispieva ku klimatickým zmenám.
