Niektorých paralyzuje, iní vďaka nemu vyťažia maximum. „Stres vyvoláva v ľudskom tele reakciu, pri ktorej sa aktivuje mozog, nadobličky produkujú viac adrenalínu, nervový systém je v plnej pohotovosti. Prehlbuje sa dýchanie, stúpa srdcová frekvencia, pociťujeme búšenie srdca, hladina cukru v krvi stúpa," približuje neurológ Milan Grofik z Univerzitnej nemocnice v Martine. Dlhodobý tlak však môže vyústiť do chronického stresu, ktorý sa podieľa na rozvoji rôznych civilizačných chorôb a zároveň je kľúčovým faktorom vzniku tetánie.
Na chronický stres môže upozorniť to, že človek napríklad nedokáže vypnúť ani pri príjemných voľnočasových aktivitách. "Každý deň prináša so sebou množstvo situácií, kedy sa dostávame do úzkych a závisí len od nás, ako danú situáciu vyhodnotíme – či ako normálnu záťaž alebo ako veľký stres. Ak však aj bežné veci okolo seba vyhodnocujeme ako stresujúce a nedokážeme zrelaxovať telo ani myseľ, potom si musíme uvedomiť, že žijeme v chronickom strese," upozorňuje Grofik. Ten môže viesť k spomínanému ochoreniu tetánia, ktoré podľa skúseností odborníkov ľudia spoznajú, až keď dostanú tetanický záchvat.
Prejav tetanického syndrómu v podobe záchvatu je odpoveďou tela na stres a preťaženie organizmu, ktorý nemá čas na regeneráciu. V stresových situáciách sa menia koncentrácie minerálov v medzibunkovej tekutine a dochádza k dramatickému úbytku najmä magnézia. „Nedostatok magnézia v ľudskom organizme ovplyvňuje funkcie viacerých orgánových systémov, ale najvýraznejšie sa prejaví vo fungovaní nervového systému, kde má za úlohu tlmiť jeho dráždivosť. Narúšajú sa základné funkcie centrálneho nervového systému, čo sa u nás prejaví podráždenosťou, únavou, nespavosťou, depresiou, nevýkonnosťou a bolesťami hlavy," povedal Grofik. Základom liečby je preto podávanie magnézia, ktoré sa počas záťaže z buniek nadmerne vyplavuje.
Odhaduje sa, že tetanický syndróm postihuje asi desať percent populácie, vyskytuje sa hlavne u mladších a ľudí, ktorí pociťujú zvýšenú mieru stresu. Typickým príznakom je zvýšené svalové napätie, najmä v oblasti tvárového a šijového svalstva, svalové kŕče v rukách i nohách či dokonca mimovoľné svalové zášklby v oblasti tváre, trupu alebo končatín. Najzávažnejším prejavom je tetanický záchvat. Ten prichádza spravidla ako náhly pocit nevoľnosti a úzkosti. Vzápätí sa dostavia pocity tŕpnutia, mravčenia či brnenia v rukách a nohách alebo aj v oblasti tváre, najmä pier. Vrcholom záchvatu môžu byť kŕče v končatinách, ktoré môžu mať charakter nepríjemného vykrúcania.
