Kinopremiéra je naplánovaná na jeseň 2015 a už teraz je jasné, že pôjde o ostro sledovanú udalosť. Mužom, ktorý za ambicióznym projektom stojí, je režisér a scenárista Michal Kollár (36). My sme sa od neho exkluzívne dozvedeli množstvo zaujímavých informácií. Sú to už viac ako štyri roky, keď Michal Kollár začal s prípravami filmu. Najskôr sa stretol s Dominikom Dánom. „Hneď som na neho vychrlil emocionálny apel, že prvý film podľa jeho kníh by mal nakrúcať určite Bratislavčan, ktorý to tu pozná,“ rozpráva nadšene.
Do Čiech aj Poľska
Pre Červeného kapitána, ktorého dej sa odohráva v roku 1992, sa vraj M. Kollár rozhodol preto, že sa mu zdal najfilmovejší. „Rok 1992 považujem za obdobie našej nevinnosti, leto bolo posledné v histórii slobodného Česko – Slovenska… Myslím, že plnokrvná kriminálka zasadená práve do tohto obdobia je to, čo môžeme sebavedome ponúknuť divákovi. To je absolútne náš cieľ. Znamenať pre návštevníka kín to, čo Dán znamená pre slovenských – v istom zmysle aj českých a poľských – čitateľov!“ Čechov a Poliakov spomíname aj preto, že film bude mať premiéru aj u týchto našich susedov. „Projekt je veľkou koprodukciou SR – ČR a Poľska, kde knihy Dominika Dána začali vďaka tomu vychádzať,“ prezrádza M. Kollár.
Bez pokladu
Premeniť knihu na scenár nebolo jednoduché. „Náš film sa točí okolo pasáží knihy, ktoré považujeme za najpodstatnejšie, najzábavnejšie,“ vysvetľuje M. Kollár a pokračuje: „Mnohé z Dánových kníh majú veľmi hustý dej. Červený kapitán patrí k jeho najkomplexnejším románom. Pre dvojhodinový film skrátka nemožno obsiahnuť všetko, čo sa v knihe odohráva. Najzásadnejšou informáciou pre fanúšikov je, že sme sa po veľmi dlhej úvahe rozhodli vypustiť linku s templárskym pokladom.“
Dán prišiel inkognito
Tvorcovia sa snažia, aby film, podobne ako kniha, verne ilustroval policajnú prácu u nás. Garantom je tu D. Dán, ktorý sa k tímu pridal ako technický konzultant. „Na rozdiel od iných projektov, na ktorých participoval, sme si dávali veľký pozor, aby sa mu dostala do ruky každá relevantná verzia scenára... Na nakrúcaní sa objavil inkognito a na moje veľké potešenie schválil naše obsadenie detektíva Krauza, čo je, samozrejme, svojím spôsobom jeho alter ego. A to až do tej miery, že Krauzov kostým, ktorý mal na sebe poľský herec Maciej Stuhr, korešpondoval s tým, aký nosil samotný Dán začiatkom 90. rokov… Zvolili sme iba iný odtieň farby!“
Kaiser aj Suchánek
Okrem poľskej hviezdy sa vo filme objaví množstvo známych slovenských a českých hercov. V prekvapujúcej úlohe diváci uvidia Oldřicha Kaisera či Michala Suchánka, pred kameru sa postavili aj Marián Geišberg s Vladimírom Obšilom a rola manželky detektíva Krauza sa ušla Helene Krajčiovej. Ako už zrejme viete, kňaza vo výslužbe si zahrá Ladislav Chudík. „Pre mňa je to veľkou poctou. Postava, ktorú stvárňuje, mu bola vždy určená! I keď vzhľadom na jeho vek nešlo o jednoduché nakrúcanie, som si istý, že jeho herectvo stále mnohých strhne,“ rozpráva M. Kollár.
Zostarnutá Bratislava
Dôležitú úlohu vo filme má aj Bratislava. Aké náročné bolo filmovať v našej metropole v roku 2014 film, ktorý sa odohráva v roku 1992? „Mesto prakticky nemožno ukázať v stave z roku 1992 bez trikových zásahov. Na naše pomery ide o nadštandardne trikový film s tým, že triky spočívajú hlavne v ,neviditeľnom‘ odstraňovaní reklám, moderných budov… alebo, naopak, pridávaní už neexistujúcich ikon, ako bol Starý most. Čo sa týka rozsahu, ktorým sme zabrali hlavné mesto, myslím, že naposledy tak urobil George Clooney v roku 1996, keď tu nakrúcal Mierotvorcu. Takáto veľká akcia by nebola možná bez úspešnej spolupráce so Starým Mestom a magistrátom, ako aj Policajným riaditeľstvom v Bratislave, kde sa Domink Dán, pochopiteľne, teší dobrému menu – ale i tak sme za služby personálu riadne zaplatili,“ usmieva sa M. Kollár.
Ešte tretina
Ako sme sa dozvedeli, nakrútené sú asi dve tretiny filmu, no štáb stále čaká kaskadérsky najnáročnejšia a mimoriadne drahá scéna týkajúca sa vlakov. Nechajme sa prekvapiť...
