Pred 138 rokmi, 1. mája 1886, po dohode odborových zväzov USA a Kanady, v uliciach amerických miest demonštrovali desaťtisíce ľudí a požadovali osemhodinový pracovný čas či zrušenie detskej práce. Koncom 19. storočia prebiehala totiž priemyselná revolúcia a ľudia v továrňach nezriedka pracovali v ťažkých podmienkach 14 až 16 hodín.
Do generálneho štrajku sa v USA zapojilo viac ako 300.000 pracujúcich z vyše 13.000 závodov. Centrom protestov sa stalo Chicago, kde po troch dňoch štrajky a demonštrácie vyústili do krviprelievania. Zrážky s políciou si vyžiadali takmer dve desiatky mŕtvych a 50 ťažko zranených.
Ako pamiatku na tieto udalosti prijal parížsky kongres II. Internacionály v júli 1889 uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v USA, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Francúzsku, Taliansku i v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa uskutočnili 4. mája.
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave na Železnej studničke, tiež v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku prvej Československej republiky bol zákonom z marca 1919 vyhlásený 1. máj za štátny sviatok. Oslavy sa vtedy niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
