Medzi stovkou takýchto pacientov tvorili drvivú väčšinu tí, ktorým bola transplanotavaná oblička. Príbehy viacerých ľudí vyrážajú dych, ale všetci pacienti tvrdia, že jedno majú spoločné - tešia sa z vecí, aké si my, zdraví ľudia, ani nevšimneme.
Práve oblička je orgán, ktorý sa na Slovensku transplantuje najčastejšie. „Je to dané tým, že keď je človek darcom orgánov, má dve obličky - jedna sa transplantuje jednému, druhá druhému príjemcovi. Okrem toho sú na transplantáciu pľúc, srdca či pečene veľmi striktné kritériá. Aj preto je týchto transplantácií oveľa menej,“ vysvetlil lekár a organizátor akcie Juraj Miklušica.
Zdôrazňuje, že obchodovanie s orgánmi na Slovensku neexistuje. „Náš zákon je veľmi dobrý, ak sa človek počas života nezaregistruje v registri nedarcov, automaticky sa stáva po smrti darcom a jeho príbuzní to nemôžu odmietnuť. V praxi sa však vždy snažíme rodine citlivo vysvetliť, že nikdy nevieme, na ktorej strane sa ocitneme...“ dodal lekár.
Radosť zo života
Medzi ľuďmi, ktorých transplantácia vrátila do života, je aj Radoslav Strelecký (37) z Východnej. Na novú obličku čakal dlhých päť rokov. „Prvé dva roky som bol vo veľkej depresii, nevedel som sa tešiť zo života, bolo to strašné obdobie,“ vysvetlil. Po transplantácii sa mu úplne zmenil život. „Narodeniny oslavujem dvakrát a teším sa zo života ako nikdy predtým. S priateľkou plánujeme svadbu a rodinu. Pred transplantáciou som si nemohol plánovať nič,“ priznal.
Celá rodina
Dych vyráža aj príbeh Zdenky Babovej (52) z Bobrovca. Tiež má transplantovanú obličku. „U nás je choroba obličiek v rodine. Prvý, kto na ňu zomrel, bol môj dedko. Mal iba 45 rokov. Mal šesť detí a všetkých šesť po ňom chorobu zdedilo. Dve z nich podstúpili transplantáciu, jednou z nich bola aj moja mamina. Potom som musela ísť na transplantáciu aj ja,“ povedala Zdenka.
Rehoľná sestra Blanka: Teším sa z každého dňa
Rehoľná sestra Blanka (52) vďačí za svoj život orgánu od darcu. Príznaky vážnych zdravotných problémov sa u nej objavili pred piatimi rokmi. „Bola som slabá, unavená, mala som tráviace problémy, svrbelo ma telo a priberala som na váhe. Lekári mi povedali, čo mám s pečeňou a čo ma asi čaká. Vraveli, že ak sa chcem uzdraviť, je potrebná transplantácia. Nebolo mi všetko jedno, lebo sama som nevedela, čo to znamená transplantovať pečeň, ale veľmi som dôverovala v Božiu pomoc. Vedela som, že život mám od Boha nebudem tu ani o minútu dlhšie, ako to bude môj Pán chcieť,“ povedala.
Na pečeň čakala niekoľko mesiacov, ale kto bol darca, nevie. „Modlím sa za osobu, od ktorej mám pečeň, lebo ona už nežije, aj za jej rodinu, pretože nebola proti tomu. Myslievam na tohto človeka,“ priznala sestrička. Vraví, že keď dostala nový život, bol nádherný deň. „Vtedy som sa druhýkrát narodila. Teším sa z každého nového dňa, nemám už tie problémy, aké som mávala pred transplantáciou. Snažím sa využiť každý deň, každý okamih s úsmevom a radosťou. Snažím sa robiť dobro, pretože nová pečeň je pre mňa veľkým darom, ktorý má pre mňa cenu života. Preto čas, ktorý mi zostáva, chcem využiť tak, aby som ja bola darom pre druhých,“ dodala rehoľná sestra Blanka.
Transplantácie v číslach
- Čas, za ktorý sa odobraný orgán musí transplantovať, je rôzny. Závisí od samotného orgánu:
srdce - 3 až 5 hodín po odobratí od darcu
pečeň - 10 až 12 hodín
pľúca - 6 až 8 hodín
obličky - 24 až 36 hodín
- Na transplantáciu obličky sa v poradovníku čaká v priemere 8 až 12 mesiacov. Najmenej čakal pacient na transplantáciu obličky od mŕtveho darcu 11 dní po zaradení na čakaciu listinu.
- Ročne sa uskutoční okolo 170 transplantácií obličiek. Výnimočnosťou tohto párového orgánu je, že darcom môže byť aj živý človek - jednu daruje a s jednou žije ďalej.
