„Odísť na nejaký čas pozrieť sa na Aljašku bol môj dávny sen. Ako dieťa som bol fanúšikom zlatej horúčky a dobrodružstiev Jacka Londona, čo sa odohrávalo práve tam. Stále však nebolo dosť času ani peňazí, no teraz som si konečne povedal, že si treba život aj užiť, tak som si tento sen konečne užil,“ začína svoje rozprávanie Juraj.
Kempoval v stane
Aljašku vždy vnímal ako krásnu krajinu s divokou, nespútanou prírodou. „Fascinovali ma krásne scenérie, ľadovce a taký ten nedotknutý svet. Je to jedno z mála miest, kde viete byť sami sebou a v súlade s prírodou. Aljaška sa nedá opísať slovami. Jeden z národných parkov má rozlohu polovice Slovenska, akoby ste išli z Bratislavy do Ružomberka. Počas celej cesty neuvidíte ani jednu dedinu, benzínovú pumpu, len prírodu. Také veci tam človek zažíva,“ hovorí o zážitku z nádhernej krajiny, v ktorej strávil tri týždne.
Výlet si naplánoval sám. „Našli sme dobré letenky za skvelú cenu, na mieste sme si prenajali auto a po vlastnej osi sme chodili tam, kde sme chceli.“ Prvá cesta viedla do Národného parku Denali. „Je tam len jeden vstup, pričom cesta do jeho srdca trvá päť hodín. Auto musíte nechať odparkované hneď na začiatku, ďalej vás odvezú už len autobusy a môžete vystúpiť, kde chcete. Máte tam miesta, ktoré sú upravené priamo na kempovanie, ale môžete si postaviť stan aj na vlastnú päsť tam, kde chcete. Prespávali sme hlavne na tých vyhradených plochách, kde bolo miesto na založenie ohňa aj na odkladanie jedla. Je to tak vymyslené kvôli medveďom, kvôli ktorým jedlo pri sebe mať nemôžete a je zamknuté za oceľovými dverami.“
Stretnutie s medveďom
Nebál sa práve stretnutia s medveďom grizlym, ktorý na Aljaške žije? „Bál-nebál, práve kvôli tomu, aby som tieto divoké zvieratá videl, som tam vlastne išiel. Mal som to šťastie asi šesťkrát, okrem nich som videl soby, karibu, dokonca bola pri nás svorka vlkov. Upokojovalo ma najmä to, ako sa k tým zvieratám správajú domáci. Keď sme po prvýkrát videli medveďa, priznám sa, že som trošku spanikáril a nevedel som, čo robiť. Po ceste ďalej som upozorňoval ďalších ľudí, že je tam medvedica s mladými a oni mi so žiadnou hystériou a s pokojom v hlase poďakovali. Rešpektujú prírodu a hovoria, že my sme prišli do nej, nie ona k nám.“ Grizlyho videl len z diaľky, väčší strach mal práve zo spomínanej medvedice s dvoma mláďatami. „Zo začiatku som stále chodil s prstom na spreji proti medveďom a s rolničkou, no postupne má človek pocit, že už nemusí, a to sa mi trošku vypomstilo.
Tuhla Jurajovi pri stretnutí s medvedicou a jej mladými krv v žilách? Aký ďalší sen si splnil? Čo bolo pre herca najsilnejším zážitkom?
Viac sa dočítate v Novom Čase víkend
