TASR informuje na základe správy agentúry AFP. Správa uverejnená vo vedeckom žurnále Nature Communications ďalej uvádza, že ani zastavenie globálneho otepľovania na úrovni 1,5 stupňa Celzia tak, ako to uvádza Parížska dohoda, nezabráni tomu, aby sa v septembri roztopil plávajúci arktický ľad.
"Na záchranu arktického ľadu počas leta ako krajinotvorného prvku aj ako habitatu je už príliš neskoro," uviedol pre AFP spoluautor štúdie profesor Dirk Notz z Oceánografického inštitútu Univerzity v Hamburgu. "Bude to prvý výrazný prvok klimatického systému, o ktorý sa emisiami skleníkových plynov pripravíme," dodal.
Zmenšenie ľadovej pokrývky dlhodobo vážne ovplyvní počasie, ľudí a ekosystém – nielen lokálne, ale aj globálne. "Môže to urýchliť globálne otepľovanie, pretože sa roztopí permafrost nasýtený skleníkovými plynmi a rozpustí sa ľad pokrývajúci Grónsko," uviedol pre AFP hlavný autor štúdie a výskumník z Univerzity vedy a techniky v Pchohangu v Južnej Kórei Seung-Ki Min.
Približne 90 percent slnečnej energie dopadajúcej na svetlú plochu pokrytú ľadom sa totiž odráža späť do vesmíru. Ak však slnečné lúče dopadnú na tmavú vodnú hladinu, oceán zhruba rovnaké množstvo energie pohltí a rozdistribuuje po celom svete.
