"Picasso pohŕdal ženami," hovorí parížska historička umenia Abigail Solomon-Godeauová. "Z feministického hľadiska by sa ľudia mali od takéhoto umelca dištancovať. Nebol nadčlovek a ľudia by nemali ospravedlňovať jeho toxickú maskulinitu poukazovaním na jeho stredomorský temperament," dodala Solomon-Godeau.
Francoise Gilot, matka Picassových detí Palomy a Clauda, napísala o rokoch 1943 až 1954, ktoré strávila po boku maliara, vo svojej knihe Môj život s Picassom. "Vždy staval ľudí okolo seba do konkurenčného boja, jednu ženu proti druhej, jedného obchodníka s umením proti druhému, jedného priateľa proti druhému. Majstrovsky vedel využiť jedného človeka ako červenú handru a druhého ako býka. Kým býk išiel po červenej handre, Pablo vedel rozdávať bolestivé rany," napísala Gilotová a dodala, že otec jej detí bol sadista. Bola jedinou ženou, ktorá Picassa opustila, a on jej to nikdy neodpustil. Dlho dokonca odmietal uznať otcovstvo ich spoločných detí.
