V období, keď bolo zrejmé, že Česká a Slovenská Federatívna republika smeruje k rozdeleniu a o konci federácie sa už otvorene hovorilo, prijala Slovenská národná rada (SNR) 17. júla 1992 Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Za prijatie deklarácie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali.
V ten istý deň, ako bola prijatá Deklarácia o zvrchovanosti SR, ohlásil Václav Havel svoju abdikáciu s odôvodnením, že už nemôže plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike. Vo funkcii prezidenta ČSFR ostal do 20. júla 1992, keď z prezidentského postu odstúpil.
"To, že sa nám nepodarilo vytvoriť demokratickú, spravodlivú federáciu, založenú na rovnoprávnosti obidvoch jej členov, v ktorej by sa všetci cítili dobre, federáciu, ktorá by mala svoj základ v novej demokratickej federálnej ústave, to považujem za veľký neúspech nás všetkých, nielen môj osobný, ale, samozrejme, aj môj osobný," povedal Václav Havel, keď opúšťal 20. júla 1992 prezidentský úrad.
Po abdikácii Václava Havla z postu československého prezidenta vykonával od 20. júla do konca roku 1992 právomoci hlavy štátu posledný československý premiér Jan Stráský.
Československo definitívne zaniklo 31. decembra 1992. Od 1. januára 1993 začali písať svoju existenciu Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR).
Poslanecká snemovňa zvolila 26. januára 1993 Václava Havla za prvého prezidenta Českej republiky.
