Do udalostí výrazne prehovorili parlamentné voľby, ktoré sa v Českej a Slovenskej Federatívnej republike (ČSFR) konali 5. a 6. júna 1992. Vo voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) zvíťazilo so ziskom 37,26 percenta hlasov Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), vedené Vladimírom Mečiarom, a voľby do Českej národnej rady (ČNR) vyhrala so ziskom 29,73 percenta hlasov voličov koalícia Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťansko-demokratická strana (KDS), na čele s Václavom Klausom. Vzápätí sa po skončení volieb 8. júna začali v Brne rokovania vedúcich predstaviteľov HZDS a ODS o štátoprávnom usporiadaní.
Začiatkom júla 1992, teda v čase, keď sa rozhodujúce politické sily v Česku a na Slovensku nevedeli zhodnúť na funkčnej podobe spoločného štátu, volilo Federálne zhromaždenie (FZ) prezidenta. Nezhody sa premietli aj do tejto voľby, ktorá sa konala 3. júla 1992. Jediným kandidátom bol Václav Havel, pričom sa volilo dvojkolovo.
V prvom kole získal v Snemovni ľudu (SĽ) 79 hlasov poslancov z celkového počtu 149, čo znamenalo, že zvolený nebol. V českej časti Snemovne národov (SN) zvolený bol, lebo z celkového počtu 75 hlasov dostal 47. Iná situácia nastala v slovenskej časti SN, kde získal Havel 22 hlasov z celkového počtu 75 a zvolený nebol. Rovnako ani v druhom kole nezískal Václav Havel v slovenskej časti SN väčšinu - hlas mu odovzdalo iba 18 poslancov. Po prvý raz v dejinách Československej republiky sa stalo, že nebol zvolený prezident.
