Postoje ĽSNS k pandémii od začiatku určovala jej rola opozičnej strany. Na jednej strane kritizovala protipandemickú politiku vlády, na druhej strane spájala pandémiu s obsahom, ktorý tradične využíva na mobilizáciu voličov, vrátane ostrej kritiky EÚ, ako aj protimigračných postojov. ĽSNS v prvých týždňoch pandémie tiež vyzývala na opatrnosť, no najneskôr po tom, čo Slovensko v lete vyviazlo z prvej vlny pandémie takmer bez ujmy, začali špičky ĽSNS – predseda Marian Kotleba a podpredseda Milan Uhrík – vyzývať ľudí, aby opäť "žili normálne", a vládu žiadali, aby ukončila šikanovanie "prakticky neexistujúcou chorobou" a poskytovala osobitnú ochranu len rizikovým skupinám.
Pandémiu a migráciu ĽSNS explicitne prepojila troma spôsobmi: kritizovala dve rôzne úrovne slobody pohybu (obmedzenia pre Európanov a presídlenie desaťtisícov imigrantov z Grécka do Európy); postavila proti sebe miestnych obyvateľov a prisťahovalcov, a to aj v súvislosti s výdavkami EÚ; a za zdravotné riziko označila ľudí, ktorí prichádzajú do Európy prostredníctvom "povinného mechanizmu solidarity" a majú byť prerozdelení.
Autori štúdie na záver konštatujú, že v prípade slovenskej pravice je pozoruhodné, že počas pandémie výrazne klesol voličský potenciál Sme rodina a ĽSNS. U Sme rodina vidia ako príčinu vládnu krízu v dôsledku kontroverzného manažmentu pandémie za premiéra Igora Matoviča (OĽANO), ĽSNS podľa nich oslabila vnútrostranícka kríza spôsobená túžbou jej predsedu po moci.
"Pre budúci úspech či neúspech Sme rodina a ĽSNS bude rozhodujúce, či a do akej miery sa podarí stranám skonsolidovať. Ak koaličná vláda pod vedením Eduarda Hegera zostane stabilná a rozsah štvrtej koronovej vlny bude obmedzený, Sme rodina nemá dôvod meniť doterajšiu mobilizačnú stratégiu. Ak nie, bude musieť nájsť nový postoj k vírusu a predefinovať svoju základnú úlohu v politickom systéme," píše sa v štúdii.
Na margo ĽSNS autori konštatujú, že v súčasnosti nezápasí len s vnútornou krízou, ale čoraz viac jej konkuruje hnutie Republika, ktoré založili odídenci z ĽSNS Milan Uhrík a Milan Mazurek. Republika si robí meno aj zásadnou kritikou EÚ a NATO, vymedzovaním sa voči liberálnej migračnej politike a kritikou zvládania pandémie zo strany štátu.
