Rodáčka z Bratislavy ako prvá Švajčiarka získala olympijské zlato v dvojhre, ku ktorému v Tokiu pridala aj striebro z debla, a jej úspech má výrazný slovenský podpis, keďže sa pripravovala aj na Slovensku v klube Slovan Bratislava.
Vzájomná spolupráca sa začala pred troma rokmi, vtedy zrejme nikto netušil, že vyústi do olympijského triumfu. "Celá história začala okolo zimy 2018/2019, keď Belinda prišla ku nám trénovať do haly. Potom pri jednom tréningu na jar, my sme hrali zápas extraligy, ja som za ňou pribehla a povedala mi, že ak by o tom vedela, tiež by si zahrala. Potom prišiel lockdown, ale keď sa uvoľnili opatrenia a začala sa hrať extraliga, tak som jej napísala a na našu radosť súhlasila. Po tom období boli vzťahy také dobré, že vždy keď bola v Bratislave, tak u nás trénovala. Veľmi si vážime, že u nás funguje, pretože je perfektná," povedala manažérka Slovana Radka Zrubáková.
Slovanu Bratislava pomohla k triumfu v extralige družstiev. V máji prišla na finále a prispela k obhajobe prvenstva. Vzájomná spolupráca však významne pomohla aj Benčičovej, ktorá si stále neuvedomuje, aký úspech dosiahla. "Nečakala som to, že zvíťazím. Tešila som sa, že vôbec na olympiádu ideme. Každý zápas som si užila, bola som nervózna, ale bola to taká dobrá nervozita. Mala som aj ťažšie súperky, ťažší los, ale ani neviem, išla som od zápasu k zápasu. A keď som bola v semifinále, tak som bola najnervóznejšia. Vo finále to bolo tiež ťažké, lebo som si myslela, že je predsa lepšie vyhrať zlato," povedala Benčičová na piatkovej tlačovej konferencii.
Dvadsaťštyriročná svetová dvanástka zatiaľ nemá na okruhu WTA také úspechy ako Federer či Hingisová, s ktorou ju spájajú slovenské korene. Ani jednému z nich sa však počas bohatej kariéry nepodarilo dosiahnuť na olympijské zlato. "Ja si to stále ešte neuvedomujem, akoby sme išli na vlne eufórie. Aj teraz, keď mi to hovoria, ma strašne teší, že ma spomínajú s takýmito ľuďmi v jednej vete. Musím povedať, že Roger i Martina ma podporovali," povedala Benčičová a prezradila, že 20-násobný grandslamový víťaz jej pravidelne posielal podporné správy: "Po každom zápase mi písal. Pred finále mi povedal, že si mám ísť za svojim snom. Presne tak som to videla, medailu som už mala a teraz už môžem iba získať, to bola taká myšlienka finále."
K zlatej medaile jej však možno nepomohli iba bratislavské tréningy, ale aj vyššia moc. Pred finále sa stretla so slovenskou strelkyňou Zuzanou Rehák Štefečekovou, ktorá ju "donútila" siahnuť si na jej zlato z trapu. "Je to zaujímavý príbeh, pretože ja som poverčivá. Nikdy sa nepozerám na medailu či trofej, nechcem to vidieť, vždy idem krok za krokom, aby som príliš nesnívala. Boli sme však za Zuzanou, zagratulovať jej a povedala mi, aby som sa dotkla medaily. Ja som nechcela, ale trvala na tom, že musím. Tak som sa dotkla a pomyslela si, že ak to nevyjde... Ale našťastie to vyšlo. Leteli sme spolu aj domov, tiež išli cez Zürich, obdivujem strelcov, musia byť veľmi mentálne silní. A strašne sa mi páči Zuzkina skromnosť. Pýtala som sa jej, aký mala pocit z víťazstva, povedala, že je to super, ale Zem sa neprestane točiť," prezradila Benčičová.
O bratislavskej rodáčke je známe, že sa hlási k slovenským koreňom a súhlasí, že jej medaily sú čiastočne aj slovenské: "Ja to stále spomínam, že som veľmi rada za svoje slovenské korene, aj keď sa vidím ako Švajčiarka. Občas tu trénujem. Cítim to, aj z rodiny aj fanúšikovia mi občas píšu. Je to super, keď mi fandia doma aj tu. Som na to hrdá a určite štipka medaily patrí ja Slovensku."
