Schengenský priestor je domovom viac ako 420 miliónov ľudí v 26 krajinách. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach medzi štátmi tohto priestoru je neoddeliteľnou súčasťou európskeho spôsobu života: takmer 1,7 milióna ľudí žije v jednom štáte Schengenu a pracuje v inom štáte. Pred pandémiou koronavírusu prešlo každý deň medzi schengenskými štátmi okolo 3,5 milióna ľudí.
EK pripomenula, že voľný pohyb osôb, tovaru a služieb je kľúčom k oživeniu Európy po koronakríze. Nová stratégia zhodnotí výzvy, ktorým schengenský priestor čelil v posledných rokoch, a stanoví cestu, ktorá zachová výhody Schengenu.
Stratégiu predstavili podpredseda EK Margaritis Schinas a eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová. Podľa ich slov má podpora dobrého fungovania schengenského priestoru tri piliere: účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ; posilnenie vnútorných opatrení na kompenzáciu chýbajúcich kontrol na vnútorných hraniciach, najmä pokiaľ ide o policajnú spoluprácu, bezpečnosť a riadenie migrácie a do tretice zabezpečenie dôkladnej pripravenosti a riadenia vrátane rozšírenia Schengenu.
"Vďaka novej stratégii budeme silnejší smerom von, aby sme boli slobodní smerom dovnútra. Najmodernejšie IT systémy zlepšia správu vonkajších hraníc, zatiaľ čo lepšia policajná spolupráca a spoločné riadenie migrácie pomôžu posilniť schengenský priestor bez hraničných kontrol," vysvetlila Johanssonová.
Schengenská stratégia chce zabezpečiť efektívne riadenie vonkajších hraníc EÚ prostredníctvom zavádzania stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, zavedením interoperability informačných systémov pre riadenie hraníc a migrácie do roku 2023 a návrhom na digitalizáciu žiadostí o víza a cestovné doklady.
EK vyzvala na úzku spoluprácu medzi členskými štátmi pri prevencii a boji proti bezpečnostným hrozbám, čo má vnútorne posilniť schengenský priestor.
