Ako 24-ročný chalan som začal pracovať v jednom luxusnom švajčiarskom hoteli. Keďže to bola veľmi lukratívna práca s mnohými zamestnaneckými výhodami, bol som nadmieru spokojný. No keďže nič netrvá večne, aj môj jedenapolročný pracovný pobyt sa schyľoval ku koncu. No už pri pomyslení na návrat domov sa ma začala zmocňovať panika. Môj pokus o predĺženie pracovného víza stroskotal, takže mi zostala len jedna jediná, hoci nečestná, ale legálna možnosť. Svoju "záchranu" som videl v sobáši s tunajšou dievčinou.
Dievča mi dohodila kolegyňa
Keďže som bol dosť pracovne vyťažený, moje možnosti na zoznámenie boli minimálne. Pomoc však prišla v podobe tureckej kolegyne, ktorá mi prisľúbila, že ma predstaví jednej zo svojich priateliek z detstva. Presne štyri mesiace pred plánovaným ukončením svojho zahraničného pobytu som sa zoznámil s Vanessou. Bola to 20-ročná brunetka, veľmi pekná, s čokoládovými očami. Hneď na prvom stretnutí som sa dozvedel, že v nej z maminej strany koluje česká krv. Aj naše rozhovory sa mi zdali prirodzenejšie, keď som s ňou mohol komunikovať vo svojom rodnom jazyku.
Požiadal som ju o ruku
Hoci Vanessa zo začiatku nebola veľmi zhovorčivá a popri tých dievčatách, ktoré som dovtedy poznal, pôsobila skôr ticho a uzavreto, obľúbil som si ju. Bola vďačným poslucháčom a myslím, že aj ona sa v mojej prítomnosti cítila dobre. Stále som však nevedel, ako jej mám a či vôbec naznačiť, čo vlastne zamýšľam. Po dvoch mesiacoch našich stretnutí som sa pevne rozhodol, že ju požiadam o ruku. Kúpil som prsteň, zabezpečil kyticu, rezervoval stôl v reštaurácii a objednal romantickú večeru pri sviečkach. V napätí som očakával príchod svojej nastávajúcej, ktorá po malom meškaní dorazila.
Máme spolu dvoch synov
Po vyrieknutí môjho zbožného želania, aby sa za mňa vydala, asi po minútovom tichu súhlasila. Keďže som nechcel vyzerať ako zbabelec, objasnil som jej aj príčiny svojho rýchleho rozhodnutia. Na počudovanie to prijala pokojne. Na druhý deň si pre zmenu dohodla schôdzku ona so mnou, a to na miestnom cintoríne. V ruke niesla kyticu, ktorú som jej daroval, a položila ju na hrob svojej staršej sestry, ktorá tragicky zahynula. Chcela, aby sa to o nás dvoch dozvedela ako prvá. Až vtedy som pochopil, z čoho pramení ten jej častý smútok. Ešte nikdy v živote som sa necítil tak úboho a od tej chvíle som mal veľkú potrebu tú ženu ochraňovať. Stalo sa. S Vanessou sme manželmi už 5 rokov a naše priateľstvo prerástlo v obojstrannú lásku, čoho dôkazom sú aj naši dvaja synovia. Svoju rodinu mám rád a neviem si predstaviť, ako by som žil bez nich.
