V rozhovore pre Nový Čas Nedeľa prezradil, že šport nie je jeho jediná vášeň. Prišiel na chuť aj inej, tak trochu nebezpečnej záľube.
Stať sa športovým redaktorom a moderátorom môže byť cesta, ako sa priblížiť k svojim detským idolom. Je to aj váš prípad?
Svojím spôsobom áno. Odmalička som miloval šport, sledoval som azda všetky televízne prenosy. Chcel som byť futbalový brankár a inklinoval som tiež k tenisu. Môj veľký idol bol Švéd Stefan Edberg. Mali sme doma malý kazetový magnetofón Hitachi s klasickým mikrofónom do ruky. Pamätám si, že som si naň doma pri televízore „odkomentoval“ neúspešné finále Edberga proti Michaelovi Changovi na Roland Garros 1989. Cítil som sa ako skutočný televízny reportér.
Mali ste Edbergov plagát zavesený aj v detskej izbe?
Nebol len jeden, mal som nimi oblepenú celú stenu!
V Markíze ste už 20 rokov, splnili sa vám chlapčenské sny o práci s mikrofónom?
Myslím si, že viac ako som si vtedy predstavoval. Vďaka práci som precestoval veľa krajín. Odmalička bolo mojím snom vidieť naživo nejaké veľké podujatie. Keby mi vtedy niekto povedal, že sa dostanem na 5 olympiád, na MS vo futbale či v hokeji, na hokejový Svetový pohár, asi by som mu neuveril. Za to som Markíze veľmi vďačný. Pri stretnutiach so športovými velikánmi som si uvedomil, že aj ten najväčší idol je len človek. Vždy je však zážitkom, ak sa naskytne možnosť porozprávať sa so športovcom, ktorý dokázal niečo výnimočné, ako napr. hokejista Wayne Gretzky.
