Po štvrťstoročí samostatnej existencie je namieste otázka, v ktorej krajine sa ľuďom žije lepšie? Český portál idnes.cz preto porovnal ceny viacerých druhov potravín, hygienických potrieb, ale aj to, koľko obyvatelia zaplatia za byt v hlavnom meste, Škodu Fabiu či ročný účet za plyn a elektrinu.
Pri porovnávaní životnej úrovne medzi štátmi sa často vychádza z ekonomickej výkonnosti. V prípade hrubého domáceho produktu (HDP) si o niečo lepšie vedú Česi, ktorých HDP na obyvateľa dosahuje 88 % priemeru EÚ, zatiaľ čo u nás len 77 %. Politológ Grigorij Mesežnikov ale upozorňuje, že sme po rozpade neštartovali z rovnakej línie a Česko už vtedy malo HDP o 30 % vyšší.
Drahšia doprava
Po štvrťstoročí od rozpadu Česko-Slovenska je priemerná hrubá mzda v Čechách vyššia o približne 200 eur. Ceny potravín či hygienických potrieb sú však plus-mínus rovnaké a na celkovom nákupe oproti Čechom ušetríme len menej ako euro. Výraznejší rozdiel sa však ukázal pri ročnom účte za energie. Tu nám môžu Česi závidieť, pretože pri odbere elektriny 2,5 MWh za rok zaplatia v prepočte o 141 eur viac ako slovenské domácnosti. V prípade plynu je rozdiel ešte väčší. Pri spotrebe 10 MWh za rok siahnu Česi hlbšie do vrecka až o 150 eur. Hoci sú u nás náklady na bývanie nižšie, ušetrené peniaze vrážame do dopravy. Liter benzínu máme totiž o 0,10 eura drahší.
Poriadne si priplatíme aj za mestskú hromadnú dopravu. Kým v Stovežatej vyjde ročný lístok na MHD v prepočte 142 eur, v Bratislave za ročnú električenku zacvakáme o vyše 120 eur viac. A to namiesto rýchleho presunu metrom trčíme hodiny týždenne v zápchach.
Treba upraviť podnikateľské prostredie
Martin Reguli, ekonomický analytik Nadácia F. A. Hayeka
- Od rozdelenia republík vidieť, že sú si obe krajiny veľmi blízke či už ekonomicky, alebo cenovou úrovňou. Slovensko by však malo zapracovať na politike, ktorá ovplyvňuje cenu pohonných hmôt. Treba tiež upraviť podnikateľské prostredie, aby pôsobila vyššia konkurencia a vyšší tlak na znižovanie cien, aby sme dobehli Česko tam, kde máme drahšie napríklad potraviny či služby. Na druhej strane, výhodou Slovenska je lepšie nastavená daňová politika aj aktívny prístup vlády k zahraničným investíciám. Sú tu automobilky aj veľa medzinárodných IT firiem.
Neštartovali sme z rovnakej línie
Grigorij Mesežnikov, politológ
- Keď sa pozrieme na ekonomické štatistiky, Slovensko a Česko po rozdelení neštartovali z rovnakej línie. Po rozpade Česko-Slovenska naše HDP bolo na úrovni 47 % európskeho priemeru a HDP Česka na úrovni 77 %. Dnes sme my na úrovni 77 % a Česi na 88 %, čiže nám sa v nepriaznivých podmienkach podarilo viac. Nie je to ale zásluhou tých, ktorí štát rozdelili. Stalo sa tak najmä vďaka členstvu v EÚ a reformám. Za 25 rokov sme prekonali viac nástrah - napríklad mečiarovský autoritarizmus, ktorý nás takmer zaviedol do slepej uličky. Hoci sme dnes podľa objektívnych kritérií v o niečo horšej situácii ako Česko, oni však na tom boli oveľa lepšie už pri rozpade.
Česká ekonomika rastie rýchlejšie
Jana Glasová, analytička Poštovej banky
- Slovenská aj česká ekonomika v súčasnosti dosahujú slušný ekonomický rast. České hospodárstvo ale rastie rýchlejšie, keďže v 3. kvartáli vykázalo rast o 5 % a slovenská ekonomika o 3,5 %. Priaznivý vývoj ekonomiky v oboch krajinách sa premieta aj do zlepšovania situácie na trhu práce. Miera nezamestnanosti v ČR je ale výrazne nižšia ako u nás, dokonca je najnižšia spomedzi krajín Únie, a to na úrovni len 2,7 %. V prípade cien potravín platí, že potraviny a nápoje v slovenských obchodoch sú najdrahšie v porovnaní s krajinami V4. V Česku a Maďarsku nájdeme na cenovkách potravín v priemere o 9 % nižšie sumy ako u nás. A v Poľsku sú dokonca potraviny a nealkoholické nápoje až o 30 % lacnejšie ako u nás.
