V susedstve rodného domu umelkyne v Žakarovciach býva jej menovkyňa. „Na pani Janku si pamätám veľmi dobre. Krásne spievala, usmievala sa a vďaka nej sa zachovalo veľa našich pekných pesničiek, ktoré hovoria pravdu o živote tu na Spiši,“ spomína pre Nový Čas čulá Anna Guzová (88). „Piesne v spišskom nárečí som si zapisovala, podobne aj melódie. Keď miestna babička zistila moju záľubu, sama mi nosila piesne, až som sa do nich zamilovala. Deťom v škole som dávala za úlohu napísať texty piesní a spoločne sme ich aj spievali,“ píše sa v spomienkach Janky Guzovej.
Svoju spevácku kariéru začala v Kluknave, kde učila. Lenže v roku 1969 s manželom a dcérou emigrovala do USA a tak bola dlho v nemilosti. „Príbuzných vyšetrovali, ale prevažujú pekné spomienky. Z Ameriky písala domov listy, no na Slovensko sa jej už za života nepodarilo vrátiť. Po nežnej revolúcii bola totiž veľmi chorá. Až po smrti sa naplnilo jej želanie a je pochovaná na Národnom cintoríne v Martine,“ uviedol jej synovec Stanislav Krivjanský (59). Rodáci si ju uctili pamätnou tabuľou a na jej počesť sa v obci koná folklórny festival.
O ľudovej umelkyni
Janka Guzová (4. 4. 1917 Žakarovce - 20. 2. 1993 New York) sa narodila v rodine chudobného baníka ako štvrté zo siedmich detí. Popri speve sa venovala aj ochotníckemu divadlu a zbieraniu ľudových textov zo Spiša, Šariša i Zemplína. Celkovo ich bolo až vyše 900, mnohé naspievala s Jankom Matuškom a zhruba 150 vydala v spevníkoch Spevy nášho ľudu a Janka Guzová spieva. Prvé verejné vystúpenie v rozhlase mala v roku 1942.
