Ako na jej dielka bežne reagujú ľudia a aká objednávka jej vyrazila dych? To všetko prezradila Novému Času Nedeľa. Skôr ako začala drevené dildá vyrábať, jedno také dostala podarúnkom. „Keď som v roku 2011 študovala v Čechách na vysokej škole a domov som sa vracala raz za mesiac, môj frajer Jakub (27) mi len tak zo srandy vystrúhal z duba drevený pipík, aby som ho nevymenila za iného muža,“ smeje sa dnes vyštudovaná šperkárka Silvia Dolníková a vracia sa k začiatkom svojho biznisu. „Vtedy sa mi veľmi nepáčil, tak som si ho schovala do zásuvky.“
Tešidielka
Sexshopy, ktoré ponúkajú dildá od výmyslu sveta, majú často gýčový až vulgárny imidž, ale pri rozhovore so Silviou v jej dielni to doslova voní drevom a akékoľvek morálne zábrany a predsudky sú pochované. Tento pocit umocňuje aj sympatické pomenovanie, akým svoje drevené výrobky označuje. „Svoje drevené dildá volám tešidielka. Presne tak ich nazvala aj jedna pani, keď som ich vystavovala v Bratislave,“ usmieva sa. Okrem toho, že jej produkty nevyzerajú lacno a vulgárne, nájdu sa i ďalšie nesporné výhody. „Sú vhodné pre ľudí, ktorí majú alergiu na latex.“
Na mieru
A čo sa týka údržby týchto biovibrátorov, naozaj nejde o nič náročné. „Drevo stačí naolejovať kokosovým olejom, keď treba, môžete ho umyť, alebo sa dá prebrúsiť brúsnym papierom. Keď sa ľudia o svoje tešidielko správne starajú, dlho im vydrží,“ tvrdí šperkárka. Ona sama pri svojich výrobkoch najradšej preferuje bezúdržbový variant. „Tešidielko lakujem detským hygienickým lakom, čiže používam zdravotne nezávadný materiál. Ale ešte predtým ho dokonale vybrúsim brúsnym papierom,“ odhaľuje svoje tajomstvá Silvia a pokračuje. „Niektorí ľudia si na moje drevené dildo ešte z hygienických dôvodov navliekajú aj prezervatív, ale nie je to potrebné.“
Silvia sa snaží vychádzať svojim zákazníčkam a zákazníkom v ústrety. „Povedia mi akú si želajú hrúbku, tvar či dĺžku. Všetko závisí len od ľudskej fantázie,“ hovorí Dolníková. Možno to niekoho prekvapí, ale najväčší drevený penis v histórii, aký vo svojej dielni vyrobila, poputoval do Dánska. „Bola to asi trošku zvrhlá slečna. Žiadala si dildo, ktoré malo priemer 8 cm a výšku 32 cm,“ pohoršene spomína Silvia. „Moje tešidielko vyzeralo ako taký náboj a strašne som sa ho bála.“
Reakcie ľudí
Zo začiatku sa o svojom biznise bála priznať aj vlastným rodičom. „Mama ma nakoniec podporila a moja starká je mojou najväčšou fanúšičkou,“ hovorí. No aj keď sa Silvia venuje výrobe a predaju tešidielok už nejaký ten rok, konzervatívne reakcie potenciálnych zákazníkov ju vždy úprimne pobavia. „Niektorých by som si mala asi skutočne natáčať. Na jarmoku moje výrobky často chytajú do ruky a myslia si, že ide o pomôcky do kuchyne alebo záhrady,“ smeje sa. A keď jej nádejní zákazníci zistia, na aký účel tieto predmety slúžia, so zapýrenou tvárou ich často vracajú späť na miesto.
Cena
Vyštudovaná šperkárka vyrába tešidielka z orecha, silvky, jaseňa, tisu, mahagónu i agáta. Ako priznáva, každé drevo má svoje osobité vlastnosti. „Keď si porovnáme napríklad orech a jaseň, orech je na pocit o niečo ľahší,“ porovnáva zručná žena a ukazuje nám pre nás zložitý proces výroby za sústruhom. S tým narába lepšie než hocijaký muž. „Na sústruhu vyrobím tešidielko aj v priebehu hodiny či dvoch, podľa zložitosti. Ich cena sa pohybuje od 30 do 40 eur,“ uzatvára Silvia.
