Jej zakladateľom bol Čech Antonín Bečvář. Vybral miesto, následne navrhol a postavil budovu, ktorú vybavil technikou na vedecké pozorovania. Dodnes pracoviská tohto vedeckého ústavu fungujú a sú zaradené do svetového systému pozorovania oblohy a Slnka.
Bečvář miloval Tatry, meteorológiu, astronómiu, hudbu a asi aj ženy. Od roku 1937 pôsobil ako klimatológ v kúpeľoch na Štrbskom Plese. „Po násilnom rozpade ČSR v roku 1939 sa zo Slovenska vysídľovali Česi. On to odmietol a prišiel s neuveriteľným plánom, že na Slovensku vybuduje profesionálne vedecké observatórium,“ vraví astronóm Ľubomír Klocok.
Ako vhodné miesto pre vybudovanie vedeckého observatória vybral Skalnaté pleso. Výhodou bola lanovka a vďaka nej kábel elektrickej prípojky a telefón. Keď získal dobrozdania nemeckých riaditeľov hvezdární, dohodol si schôdzku so slovenským ministrom školstva. Povedal mu, že v Európe sú dva nekultúrne národy, ktoré nemajú štátnu hvezdáreň - Slováci a Albánci.
To tak naštartovalo vládu, že dostal prísľub podpory, štátnu subvenciu, hurbanovský 600 mm ďalekohľad a vyše 2 milióny korún zo zbierky Štefánikovej astronomickej spoločnosti. Jeho českí kolegovia neúspešne bojovali proti stavbe, ktorú navrhol architekt Dušan Jurkovič a pracoval na nej aj popradský architekt a staviteľ Jozef Šašinka. Takmer 5-tonový teleskop poskladal mechanik Kiss.
