"K stresu prispieva napríklad zvýšená kritika, veľké zaťaženie pamäte či ohromné množstvo faktografie. Aj to vedie často k preťaženosti žiaka, poklesu výkonnosti a nástupu stresových stavov," priblížila.
Špecifickými príznakmi stresového stavu žiaka sú napríklad nezvyčajné prerieknutia a neobratnosti v jednoduchých motorických zručnostiach. Rovnako aj sťažený optimálny výkon, ktorý je vyvolaný preťažením žiaka, ako aj množstvom úloh, ktoré musí riešiť v časovej tiesni. Príznakom môže byť aj to, že žiak prestáva hovoriť o škole a dáva rodičom len potrebné informácie, na ktoré sa sami spýtajú
.
Rodič by sa mal podľa slov odborníčky s dieťaťom o jeho starostiach rozprávať bez irónie. "Nemal by ho kritizovať a vytýkať mu nedostatky," skonštatovala. Treba mu podľa nej dať najavo pochopenie. Poukázala na to, že je tiež dôležité pomáhať mu s plánovaním a organizáciou času. "Treba si overiť, či žiakovi nespôsobuje stres i vysoká mimoškolská aktivita," doplnila. Rodičia by mali tiež dbať na dostatok spánku, pohybu na čerstvom vzduchu a zdravú výživu dieťaťa.
Okrem rodiča by mal žiakovi po psychickej stránke pomáhať aj pedagóg. Ten by mal podľa Hamade overiť aj možnosť stresov z blízkeho prostredia. "Až v prípade, keď ani po snahe pomoci zo strany rodičov a učiteľa príznaky stresu neustupujú, je potrebné vyhľadať školského psychológa. V prípade dlhodobého neriešeného stresu hrozí u dieťaťa nástup psychosomatických ochorení, akými sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, poruchy spánku," dodala.
