„Veľkou mojou láskou, ale len kamarátskou, bola Anka Javorková. Po predstavení sme chodievali do Kryštál baru na fazuľovú polievku a tatársky biftek. Nikdy medzi nami nič nebolo a nikdy sme o láske nehovorili,“ prezradil. Nebola to však jediná žena, ktorá sa mu páčila.
„Dvakrát som bol platonicky zamilovaný do Milky Vášáryovej. Prvý raz v hre John Gabriel Borkman, kde Milka hrala veľmi bohatú dámu a ja mladého chlapca Erharta Borkmana. Druhý raz som bol do nej zaľúbený v hre Mesiac na dedine, kde hrala rovnako honosnú dámu a ja Beľajeva, obyčajného učiteľa. Milka je žena, ktorú muž musí zbožňovať,“ netajil sa svojím obdivom k herečke.
Uznanie od kritičky
Scény, kde museli ísť s kolegyňou-herečkou hlboko do fyzickej príťažlivosti, si zahral po boku Aničky Maľovej v hre Krvavá svadba. „Mali sme tam dve nádherné scény. Jedna bola štylizovaná, keď sme sa cez seba prevaľovali. Bol som do pol pása nahý a Anička bola len v takej halene, akoby sme skutočne boli obaja nahí na javisku. Ona ležala na mne a ja som rukami prechádzal po jej tele. Verejne som sa jej dotýkal na najintímnejších miestach. Odrazu sme cítili, že je tam niečo iné ako len láska javisková. Javiskový vzruch, no vedeli sme si to ustrážiť. Pamätám si na jednu z kritík, v ktorej istá divadelná kritička, ktorá vedela byť veľmi nemilosrdná, napísala o tom predstavení, že chvíľami v postave Leonarda vyvolával Vlado Durdík na javisku sexuálne dusno,“ opísal v knihe zážitky z dávnej mladosti.
