Vytriezvenie
Spamätal sa až vtedy, keď už bolo naozaj zle. „Pamätám si, ako mi moja lekárka, zhodou okolností kamarátka z detstva, raz povedala: ,Ty sa nevidíš, ako vyzeráš?!‘ Na jej popud som išiel do nemocnice na vyšetrenie a našli mi nález na pečeni. Moja diagnóza ma postavila na hranu medzi životom a smrťou. Cirhóza pečene. V tej chvíli sa zmenila filozofia môjho života,“ sypal si popol na hlavu Durdík, ktorému však už zubatá dýchala na krk. S alkoholom podľa vlastných slov skončil z minúty na minútu. „A hoci boli aj takí, čo na mňa pozerali cez prsty, môžem povedať, že štvornožky chodiť ma nik nevidel,“ tvrdil presvedčivo. Vdova po Durdíkovi priznala, že jej muž sa v posledných rokoch života zmenil. „Doma žehlil, zaváral, upratoval, staral sa o domácnosť. Chodieval si požičiavať filmy, každý večer mi priniesol veterník, lebo vedel, že ich mám rada. Skrátka, zostal úplne iný, choroba ho zmenila na iného človeka. Škoda, že len nakrátko, keď už bolo neskoro,“ povedala pani Jana.
Naposledy v divadle
Keď po dvoch sezónach dostal novú úlohu v hre Prelet nad kukučkiným hniezdom, pookrial, no iba na chvíľu. „Keď som si prečítal text a zistil som, že postava, ktorú hrám, má len tri repliky v celej hre, akoby som v tej chvíli dostal knokaut,“ priznal. Bolo mu totiž jasné, že mu v divadle neveria. Napokon sa však práve táto hra a postava blázna Rucklyho stala jeho srdcovkou natoľko, že si predstavenie vybral hrať na svoju päťdesiatku. Posledný raz sa na javisko postavil 26. februára 2003. Opäť to bol Prelet na kukučkiným hniezdom. Chorobou zúbožený herec nevyzeral vôbec dobre a keď sa ho pýtali, čo mu je, povedal, že asi chrípka... O tri dni skončil v nemocnici. V kóme, ktorá bola možno milosrdná. V šatni sa rozhorela sviečka a ako nemý svedok konca fešného a talentovaného umelca ostala na stolíku neotvorená pošta.
