Chodila som ešte do školy, keď som začala vnímať herca Vlada Durdíka. V televízii v tom čase vysielali seriál Miesto v dome a pamätám si, že všetky ženy v našej rodine boli do Stana – do „mamičkinho najkrajšieho“ – zbláznené. Bol typom muža, ktorý sa ženám páčil. Mal pohľad nevinného chlapca a zrelého muža zároveň, príjemný zamatový hlas. Charizmatický herec bol rodený džentlmen, ktorý tvrdil, že chlap sa nesmie brať smrteľne vážne, lebo potom otravuje okolie. „Mal by byť sám sebou, nesmie sa hanbiť za to, čo cíti, a povedať to. Mal by si stáť za slovom. Nemal by zabúdať na slušnosť.“ No nemilujte ho...
Prešli roky, veľa, veľa rokov a s idolom žien som sa osobne zoznámila. Pri práci na hercovom beletrizovanom životopise som ho mala možnosť spoznať bližšie a môžem potvrdiť, že všetko, čo sa o ňom hovorilo, bola pravda. Teda, takmer... V knihe Keď sa obzriem priznal len to, čo chcel priznať, a možno, keby nebol tak náhle odišiel do nebeského divadla, prezradil by oveľa viac. Ktovie...
Nechcel byť hercom
Vlado Durdík o herectve nesníval. „Jeden čas som napríklad uvažoval o novinárčine,“ prekvapil v minulosti herec. Lenže akosi podvedome sa časom začali prejavovať vplyvy rodinného prostredia a kontaktu s herectvom. Otec herec, mama zboristka v divadle, takže odmalička vyrastal v divadle. Lenže na prekvapenie, keď si vyplnil prihlášku na VŠMU, otec, ktorý tam vyučoval umelecký prednes, jeho rozhodnutie komentoval vlažne: „Vieš, pokúšam sa byť objektívny. Si môj syn, niekoľkokrát sme si spolu zahrali, no priznám sa, že neviem celkom posúdiť, či máš na to, aby si bol hercom. Ale jedno viem iste: keď niekto vyštuduje herectvo a nie je dosť talentovaný, nedostane prácu a časom je z toho veľmi nešťastný. Láme to charakter,“ vystríhal syna. Ten sa nedal, do školy mladého nádejného študenta Durdíka prijímal Ladislav Chudík.
