"Jupiter sme takto ešte nevideli. Je to všetko úplne úžasné," uviedla astronómka Imke de Paterová z Kalifornskej univerzity v Berkeley. "Popravde povedané sme ani nečakali, že to bude také skvelé," dodala. Na širokouhlom zábere Webbov teleskop zachytil slabučké prstence okolo planéty a dve maličké družice Amaltheu a Adrasteu. Rozmazané škvrny pod Jupiterom sú podľa všetkého vzdialené galaxie.
Na samostatnej snímke planéty sa nad oboma pólmi rozprestierajú červenkasté polárne žiary a zelenkavé hmly. Modrá farba ukazuje pre Jupiter typické búrky. Veľká červená škvrna, búrka na južnej pologuli Jupitera taká rozsiahla, že by hravo pohltila celú Zem, sa na snímkach javí ako biela.
Infračervené snímky z teleskopu dorazia na Zem v podobe súboru dát. Finálne fotografie planét, galaxií alebo hmlovín potom vznikajú pod rukami vedcov. Jupiter, ktorý sa bežne javí v oranžových a okrových tónoch, je preto sfarbený nezvyčajne fialovo, modro a zeleno – vyniknú tak všetky prvky planéty.
"Svetlá farba v tomto prípade ukazuje, že sa jedná o veľkú výšku. Nad Veľkou červenou škvrnou aj rovníkom je vysoko položený opar," upresnila vedkyňa zaoberajúca sa pozorovaním Slnečnej sústavy Heidi Hammelová. Početné biele škvrny podľa nej značia vysoko položenú oblačnosť, naopak tmavé pruhy sú miesta s malou oblačnosťou.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba v hodnote desiatich miliárd dolárov je projektom amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a partnerov z Európskej vesmírnej agentúry ESA a kanadskej CSA. Teleskop vyniesla do vesmíru vlani 25. decembra raketa Ariane 5 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane.
Ide o doteraz najvýkonnejší vesmírny ďalekohľad, vesmír od januára tohto roku pozoruje zo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme. Prvé snímky teleskopu, na ktorých sa vynímala zrútená hviezda, rozľahlá hmlovina alebo tancujúca galaxia, vedci zverejnili v polovici júla.
