Kríčok s intenzívnou vôňou a typickými fialovými kvetmi pochádza z horúceho a suchého stredomoria, kde sa mu najviac darí v kamenistom teréne. Vďaka svojej kráse sa však rozšíril doslova do celého sveta.
Antický poklad
Pod latinským názvom Lavandula nájdeme celý rod tvoriaci až 47 rastlín, ktoré majú podobu až meter vysokého kríka s úzkymi listami, ozdobeného fialovomodrými kvetmi na štíhlych stonkách. Obyvatelia stredomoria si levanduľu vážili už v staroveku. Spočiatku ju Gréci i Rimania dovážali poznali pod názvom Nardos podľa sýrskeho mesta Naarda.
Až neskôr získala svoje typické meno levanduľa odvodené od latinského slova lavare, teda umývať. V staroveku bola taká vzácna, že malé vrecúško vyšlo na jeden mesačný plat. Pestovanie levandule nie je vôbec náročné, vyžaduje si teplé a slnečné miesto na záhrade alebo v kvetináči a dobré odvodnenie. Svoju levanduľovú úrodu môžete sušiť alebo ju využijete o čosi netradičnejšie.
K mäsu i syru
Levanduľové púčiky v sebe snúbia sladkú i pikantnú chuť, a preto sa mimoriadne hodia k pochúťkam z ovčieho a kozieho syra. Lístky levandule môžete pridať k mäsu, podobne ako rozmarín. Častejšie sa levanduľa pripravuje nasladko v podobe čajov, limonády, zmrzliny, sirupu, džemu alebo ju možno pridať do dezertov a sušienok. Ak natrafíte na jednodruhový levanduľový med, rozhodne si ho nenechajte utiecť!
