Ako jediná ste vraj hovorili do strihu šiat...
Všetko som riešila so svojím stylistom Andym Kusalikom. Podľa toho, aký tanec nasledoval, sme premýšľali, čo si oblečiem. Inšpirovali sme sa aj americkou verziou tejto súťaže a trošku aj fashion. Stále to museli byť, samozrejme, tanečné šaty a museli sa mi aj páčiť. Spolu s Andym sme teda niečo navrhli, potom sme to preberali s Ferom Mikloškom a Andy išiel kúpiť látky do Viedne. Bol to fakt kolobeh. Zo začiatku som sa vždy tešila na skúšku šiat a posledný týždeň som už pocítila takú únavu, že som sa prvýkrát netešila.
Boli ste s výsledkom vždy spokojná?
Áno, lebo sme mali vždy dve-tri skúšky a Fero vedel, čo vyzerá dobre na kamere. Napríklad som mu povedala, že by som chcela rukavice, ale keď som ich zbadala na sebe a videla som, že mi nerobia peknú ruku, tak sme ich nakoniec nedali. Dokonca sme niektoré veci dolaďovali až po kamerových skúškach. Vedeli sme, ktoré partie musíme zakrývať. Ferko bol super, že sa s tým všetkým stotožnil, vedel, že máme svoju predstavu a spolupracoval s nami.
Nehanbili ste sa v nejakom modeli šiat vyjsť pred kameru?
Vôbec nie, v tomto som skôr opak. Omnoho lepšie som sa cítila v šatách na latinsko-americké tance, ktoré boli viac odhalené, také na štýl Jennifer Lopez, ako v tých dlhých, ktorým som po čase tiež prišla na chuť. Som hrdá na svoje telo a nehanbím sa ho ukázať.
V každom kole vám fandila mama. Vraj musela kvôli rituálu, ktorý máte…
Nieže by musela, určite chcela a hlavne ju to bavilo. Keď som chodila na turnaje a ona sedela v hľadisku, tak musela chodiť z kola na kolo, keď som vyhrávala, nechceli sme prerušiť víťaznú šnúru. Celý život som bola tenistka, mala som veľké ramená a ruky a v šou som bola štylizovaná do elegantnej dámy. V tanci sú pózy, ktoré sú pre mňa veľmi ťažké. Myslím si, že je na mňa hrdá, čo som s tým telom dokázala urobiť.
Otec vás chodil povzbudzovať tiež?
Pre tatina som stále tenistka, možno potajme sledoval Let’s Dance, pretože mi povedal, že to pozerať nebude, lebo preňho nie som tanečnica, a tak ho to nezaujíma. Vždy v pondelok mi však napísal, že gratuluje k postupu, že počul, ako som pekne tancovala. (smiech)
Po každom vyhratom zápase ste si dopriali nejaký darček. Čo si kúpite teraz, keď ste skončili svoju tanečnú púť?
Už mám niečo vyhliadnuté a veľmi sa na to teším. Chystáme sa s babami na výlet do Paríža a tam si určite niečo pekné vyberiem. Najprv budem však pár týždňov len doma s Jakubkom a Michalom.
