Nemôže svoju rolu zohrávať aj fakt, že deti nemajú priestor na trávenie voľného času?
Keď hovoríme v školách so žiakmi, tak veľmi často zaznieva, že dospelí im nepripravili podmienky, ako atraktívne tráviť voľný čas. Nik sa ich nikdy nepýtal, čo chcú. V satelitoch vyrastajú stovky domov na pohodlný život, ale teraz hovorme o nadstavbe, ktorá ani v prípade Miloslavova nie je dobudovaná. Ja deti neospravedlňujem, len sa na to pozerám z ich pohľadu.
Existuje nejaký prototyp dieťaťa, ktoré má tendenciu byť agresorom?
Z mojich vlastných skúseností sa obeťou a agresorom môže stať každý z nás, hlavne keď sa nachádzame v nejakej životnej situácii, keď sme viac frustrovaní, keď prežívame väčší tlak, záťaž. Následne konáme skratkovite, nepremyslene.
Vďaka sociálnym sieťam to naozaj môže byť hocikto. Stačí vlastne len, že má niekto zlý deň a napíše nejaké zjednodušujúce myšlienky na vašu adresu. Upozorní na nejaký detail, ktorý sa mu zdá iný. Šikana sa týka nejakej inakosti. Sledujeme teraz aj inakosť postojov, čo tu v minulosti nebolo.
Prečo chcú mať deti moc nad druhým?
Je to o seba potvrdzovaní. Bohužiaľ, niektorým sa zdá jednoduchšie potvrdiť si svoju hodnotu tak, že ponížia niekoho druhého. Násilie ako také je veľmi zložitý fenomén. Je to taký zvláštny jav, ktorý vás ovplyvní vždy, keď sa ním zaoberáte.
Vždy sa vás dotkne, spôsobí nejakú ranu a málokedy máme čas, aby sa tá rana naozaj zahojila. Vždy sa nás to nejako dotkne. Narazí to na tie naše hodnoty, presvedčenia o živote a o tom, ako by sme sa mali k sebe správať - na našu predstavu a sen o tom, akí chceme byť k sebe dobrí a podobne.
V skutočnosti, keď sa snažíme dosahovať nejaký výkon a snažíme sa nejako fungovať a nejak uspieť, tak volíme rôzne kompromisy. Niekedy to je vedomé, niekedy spustíme ten proces aj nevedome. Je to boj o prežitie, boj o úspech, o to, aby ste mali nejaké postavenie, aby ste mali ľudí na svojej strane.
Spoločnosť sa dožaduje spravodlivého trestu. Na sociálnych sieťach ľudia priali agresorke, nech si odsedí dlhé roky. Je toto riešenie?
Je prirodzené, že ako spoločnosť potrebujeme vidieť nejaké prevzatie zodpovednosti. Nejaké kroky, ktoré zabránia tomu, aby sa to opakovalo. A súčasťou toho je v našej spoločnosti aj trest. Spustilo sa policajné vyšetrovanie, ktorému sa snažím dôverovať a naozaj mu verím. Som presvedčený, že aj mladí ľudia potrebujú veriť inštitúciám.
Pretože to sa v tomto prípade neudialo, táto dôvera je tam v mnohých smeroch veľmi otrasená. Ale je to celé skôr o tom, že my ako spoločnosť to potrebujeme skôr preto, aby sme sa posunuli ďalej a mali pocit bezpečia, že toto sa nezopakuje. Viete, keď stojíte zoči-voči tým aktérom a rozprávate sa s nimi o tom, čo sa deje, a vidíte ten ich obrovský strach, úzkosť, ľútosť, tak potom premýšľate nad tým, že koľko je tá únosná miera.
A tá vlna násilia, ktorá prišla zo strany dospelých, ktorá prišla na sociálnych sieťach, má takisto veľmi výrazný vplyv na ich aktuálne prežívanie. Ak chceme, aby sa spoločnosť posunula ďalej a oni boli súčasťou budovania hodnôt, aby mali tú šancu, tak musíme dať priestor naozajstnej spravodlivosti alebo sa o ňu snažiť. Predpokladám, že nejaké následky si ponesú. Už teraz si obrovské nesú.
