Tento nezvyčajný súdny prípad je podľa tlačovej agentúry AFP pokusom o vyvodenie zodpovednosti voči Pchjongjangu za vládny program, v rámci ktorého sa v rokoch 1959-1984 presunulo z Japonska do Severnej Kórey viac než 90.000 ľudí. Program bol zameraný predovšetkým na etnických Kórejčanov, ale aj na ich japonských partnerov, ktorých zlákala propaganda sľubujúca v KĽDR "raj na Zemi".
Piati účastníci programu, ktorí neskôr utiekli zo Severnej Kórey, požadujú odškodné vo výške 100 miliónov jenov (762.000 eur) pre každého. Podnet podali na okresnom súde v Tokiu. Pchjongjang obviňujú z "podvádzania falošnou propagandou s cieľom dosiahnuť ich premiestnenie do KĽDR, kde bolo dodržiavanie ľudských práv vo všeobecnosti nemožné".
Keďže medzi Japonskom a KĽDR neexistujú žiadne diplomatické vzťahy, Kim bol predvolaný ako hlava severokórejskej vlády. "Neočakávame, že KĽDR prijme rozhodnutie, ani to, že zaplatí odškodné. Dúfame však, že japonská vláda bude schopná rokovať so Severnou Kóreou, ak súd na budúci rok v marci rozhodne v prospech žalujúcej strany," uviedol právnik navrhovateľov. Kontroverzný repatriačný program vtedy podporilo aj Tokio, pričom tamojšie médiá ho označovali za humanitárnu kampaň pre Kórejčanov, ktorí sa v Japonsku nedokážu "postaviť na nohy".
Počas japonskej koloniálnej nadvlády na Kórejskom polostrove v rokoch 1910-1945 sa milióny Kórejčanov presťahovali do Japonska - buď dobrovoľne alebo proti svojej vôli. Keď Japonsko kapitulovalo, státisíce ľudí, ktorí sa zdráhali vrátiť do svojej zničenej vlasti, zostali v Japonsku. Prišli však o japonské občianstvo a stali sa občanmi bez štátnej príslušnosti. Mnohí z nich uverili propagandistickým filmom, ktoré zobrazovali život v KĽDR ako idylický.
