Štúdia vedcov zo Strediska pre výskum vírusov britskej Rady pre lekársky výskum (MRC) na univerzite v Glasgowe ponúka vysvetlenie toho, prečo majú niektorí ľudia lepšiu prirodzenú ochranu pred závažným priebehom covidu.
Štúdia naznačuje lepšiu imunitnú odpoveď na vírus u ľudí, ktorí sú nositeľmi ochrannejšej "prenylovanej" verzie génu s označením OAS1, zatiaľ čo iní ľudia sú nositeľmi verzie tohto génu, ktorá vírus detegovať nedokáže.
Prenylácia, teda pripojenie jednej molekuly tuku k proteínu, umožňuje prenylovanému génu OAS1 "vyhľadať" invázny vírus a v organizme "spustiť poplach", píšu britskí vedci.
Ich štúdia ukázala, že hospitalizovaní pacienti s covidom, u ktorých sa preukázalo, že sú nositeľmi prenylovanej verzie spomínaného génu, boli spájaní s vyššou ochranou pred závažným priebehom ochorenia COVID-19. To naznačuje, že ide o jednu z "hlavných zložiek" imunitnej odpovede organizmu.
Naopak, u pacientov so "zlou" verziou daného génu sa vedci oveľa častejšie stretávali so závažným priebehom ochorenia, pričom pravdepodobnosť potreby intenzívnej starostlivosti či úmrtia bola u týchto pacientov zhruba 1,6-krát vyššia.
Odborníci však tvrdia, že ak sa nové varianty koronavírusu SARS-CoV-2 naučia vyhýbať ochrane poskytovanej prenylovanou verziou génu OAS1, mohli by sa stať "podstatne patogénnejšími a prenosnejšími v neočkovaných populáciách". Podľa vedcov je pravdepodobné, že táto verzia génu poskytne počas koronavírusovej pandémie mnohým ľuďom prirodzenú ochranu pred nákazou.
Vedci tiež tvrdia, že druh netopierov z rodu podkovár, ktorý je predpokladaným zdrojom koronavírusu SARS-CoV-2, o tento ochranný gén prišiel pred zhruba 55 miliónmi rokov. Vírus preto nemusel zmodifikovať tak, aby sa vyhol prirodzenej obrane ich organizmu.
