Kalesnikavová bola spolu so svojím právnikom Maximom Znakom obvinená zo sprisahania s cieľom chopiť sa moci a z podnecovania činnosti prostredníctvom médií a internetu, ktorá ohrozovala národnú bezpečnosť. Maxim Znak dostal desaťročný trest.
O rozsudku informovala tlačová kancelária neúspešného prezidentského kandidáta Viktara Babaryka, ktorému sa Kalesnikavová minulý rok starala o kampaň.
Maryju Kalesnikavovú zatkli vlani 7. septembra v Minsku maskovaní muži, ktorí ju vzali na hranice s Ukrajinou, kde jej prikázali, aby hranice prekročila. Ona to však urobiť odmietla a namiesto toho roztrhala svoj pas. Následne ju vzali späť do Minska a uväznili.
Maxima Znaka taktiež zatkli v septembri 2020. Už predtým bol obvinený z vyzývania verejnosti na činnosť, ktorej cieľom bolo narušiť bezpečnosť krajiny, teritoriálnu integritu Bieloruska, národnú bezpečnosť a obranu.
Kalesnikavová je podľa AFP jedinou z popredných predstaviteliek bieloruskej opozície, ktorá je stále v Bielorusku. Vo väzbe je už rok. Podľa agentúry DPA nemecká spolková vláda opakovane žiadala jej prepustenie.
Masové protesty vypukli v Bielorusku vlani po zverejnení výsledkov augustových prezidentských volieb, v ktorých Lukašenko podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil s vyše 80 percentami hlasov, zatiaľ čo najvýraznejšiu líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Podľa bieloruskej opozície a západných krajín však boli tieto voľby sfalšované. Cichanovskej sa po voľbách podarilo opustiť Bielorusko. Mnohí ďalší predstavitelia opozície boli donútení krajinu opustiť, alebo ich uväznili. Bieloruské úrady tiež zadržali tisíce účastníkov protestov a s mnohými vo väzbe údajne zaobchádzali zle a mučili ich.
